17. november: Deň, keď sa študenti postavili totalite

autorka: Silvia Klučková

Sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou, ale postupne vybudovanou snahou bojovať za základné ľudské práva. Dlhodobo sa medzi nami nachádzajú ľudia, režimy a systémy, ktoré sa pokúšajú obmedziť to, čo nám je prirodzene dané. Napriek tomu, že žijeme v modernej dobe, nemôžeme zabudnúť na naše korene – históriu, ktorá nebola jednoduchá…

Dnes si pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý nielenže zmenil politické dianie a režim na našom území, ale aj zásadne ovplyvnil históriu. Je to deň, keď študenti bojovali za slobodný, demokratický režim a ostro sa postavili proti vtedajšej totalite…

Medzinárodný deň študentstva 1939

Všetko to začalo už počas druhej svetovej vojny, na jeseň v roku 1939, pri príležitosti vzniku Československej republiky. Vtedy došlo k študentským demonštráciám proti nacistickému režimu a okupácii. Tvrdý zásah nemeckých bezpečnostných zložiek neskončil bez následkov. Na mieste došlo k úmrtiu a zraneniam, ktoré vyvolali ďalšie nepokoje. Ako na svojej stránke uvádza Ústav pamäti národa, následky pre študentov boli nekompromisné… Mnohí boli zavraždení alebo odvlečení do koncentračného tábora. Na pamiatku týchto študentov je 17. november Medzinárodným dňom študentstva.

Nežná revolúcia 1989

17. november však v sebe nesie ďalšiu silnú symboliku. V tento deň v roku 1989 sa odohrala jedna z najvýznamnejších udalostí našich dejín – Nežná revolúcia. Po desaťročiach došlo k pádu komunistického režimu a začala sa úplne nová éra. Pre občanov našej krajiny to znamenalo obrovské zmeny v ich každodennom živote. Už ich viac neovplyvňovali pravidlá totalitného režimu, ktorý zasahoval do riadenia štátu, médií, cestovania, ale aj základných slobôd a rozhodnutí. Za začiatok revolúcie možno považovať 16. november, kedy sa odohral pochod študentov v Bratislave. Ako o tom informuje Ústav pamäti národa, zazneli typické heslá ako: ,,Chceme slobodu!” či ,,Chceme demokraciu!”. Ten najväčší zlom nastal práve 17. novembra 1989 v Prahe. Začala sa študentská manifestácia, počas ktorej opäť rezonovali myšlienky proti komunistickému režimu. Bezpečnostné zložky tvrdo zakročili, na mieste došlo k zraneniam zúčastnených. O tomto násilnom potláčaní však už informovali aj zahraničné média. Následne sa začala naša cesta k slobode. Nasledujúce dni sa niesli v znamení verejných diskusií, vyhlásení či štrajku, do ktorých sa priamo zapojili známe osobnosti zo sveta umenia a kultúry.

Symboly odporu a odkaz pre dnešok

Davy, ktoré sa pochodov i manifestácií zúčastnili, využívali mnohé symboly ako spôsob pokojného protestu, mnohé z nich nám stále pripomínajú udalosti z novembra 1989 a robia ich aktuálnymi. Štrnganie kľúčmi, prípadne zvončekmi, bol jedným z najvýraznejších prejavov, ktorý mal znázorňovať odzvánanie konca režimu. Nežná revolúcia dostala svoj názov na základe pokojného štýlu protestu formou rozdávania kvetov bezpečnostným zložkám alebo zapaľovaním sviečok na znak odporu. Práve vďaka odvahe mladých študentov môžeme slobodne voliť, zverejňovať informácie a rešpektovať základné ľudské práva.

Najmä dnes, v čase, keď svet opäť sužujú vojnové konflikty a neistota, je dôležité nezabúdať na obetu, ktorú nám mnohí účastníci revolúcie priniesli. Nemenej podstatné je udržiavať aktívne povedomie o udalostiach našich dejín, či pravidelne a systematicky vyučovať históriu na školách, aby aj mladšie generácie vedeli, že dnešná sloboda sa vybudovala postupne.

Titulná fotografia: Nika Cígerová

Zdieľajte článok