Existuje mnoho predsudkov o tom, čo to je budhizmus. V rôznych dokumentoch o Tibete, Kambodži či Laose môžeme vidieť veselých mníchov v červených rúchach ako otáčajú modlitebné mlynčeky, odriekajú mantry a robia rituály, ktorým my, západní ľudia, nerozumieme. Avšak málokto vie, že budhizmus sa už niekoľko desiatok rokov rozvíja aj v „našich” podmienkach.
Rozšíril sa tu hlavne „laický budhizmus” praktizovaný bežnými ľuďmi, ktorí majú svoje zamestnanie, partnerov, užívajú si radosti života a chcú svoj život využiť zmysluplným spôsobom. Možno aj niektorí vaši kamaráti, známi, alebo okoloidúci sú tiež budhistami. Ako vravia budhistickí učitelia, budhistom je každý, kto dospel k určitému poznaniu o tom, ako svet funguje. Na Východe sa nestretnete s pomenovaním „budhizmus”, ale v sanskrite ho nazývajú „dharma” a v tibetčine „čho”, čo v preklade znamená „ako sa veci majú” (alebo presnejšie znejúce v angličtine „how things are”). Buddhizmus je praktický, nepozná žiadne dogmy, práve naopak, nabáda ku kritickému uvažovaniu. Priťahuje ľudí, ktorým už nestačí len veriť, ale chcú vedieť. V budhistickom myslení sa nebo a peklo odohrávajú len medzi našimi ušami, rebrami či kdekoľvek si už myslíme, že sa naša myseľ nachádza a to, čo nám nedovoľuje zažívať radosť v každom okamihu už teraz, sú rušivé pocity a strnulé predstavy, ktoré zastierajú našu myseľ.
Niečo z histórie
Historický Buddha Šákjamuni sa narodil približne v roku 560 pred n. l. v kráľovskej rodine. Od raného detstva bol obklopený bohatstvom, krásou a dostalo sa mu toho najlepšieho vzdelania. Texty ho opisujú ako vysokého a silného modrookého muža. Keď vo veku 29 rokov po prvýkrát opustil palác, uvidel starca, chorého a mŕtveho človeka. Vtedy si uvedomil, že vo svete sa nenachádza nič, čo by bolo trvalé. Opustil preto kráľovský dvor, aby meditoval v horách a lesoch severnej Indie. Po šiestich rokoch hľadania trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a na mieste dnes nazývanom Bódhgaja dosiahol osvietenie. Odvtedy za ním prichádzali ľudia z celého okolia a chceli sa od neho učiť. Za svoj život odovzdal Buddha 84 000 učení, z ktorých každé je akoby liek na inú chorobu. Cieľom učení je rozvoj neohrozenosti, radosti, láskavosti a všetkých ostatných inherentných kvalít mysle. Jeho vysvetlenia sú vždy sprevádzané praktickými metódami práce s mysľou – meditáciami, ktoré poznatky premieňajú na priamu skúsenosť.
Buddhistické školy
Počas 2500 rokov od Buddhovho osvietenia vzniklo množstvo buddhistických škôl. Na Západe zvykneme existenciu rôznych smerov v rámci jedného náboženstva chápať ako následok vnútorných rozporov, no mnohorakosť buddhistických škôl má inú príčinu. Buddha svojich žiakov vždy učil v súlade s ich povahou, potrebami a schopnosťami. Z množstva jednotlivých praktických rád, ktoré odovzdal, sa neskôr rozvinuli samostatné školy s rôznym dôrazom na jednotlivé časti učení a používané metódy.
V krátkosti ich možno rozdeliť do troch základných skupín:
Učenia tzv. malej cesty (hínajána) kladú dôraz na upokojenie mysle a vyhýbanie sa škodlivým činom. Určené boli ľuďom, ktorí sa v prvom rade chceli zbaviť vlastného utrpenia.
Do tzv. veľkej cesty (mahájána) spadá väčšina buddhistickej filozofie a psychológie. V jej strede stoja učenia o múdrosti a súcite, ktoré Buddha odovzdal žiakom, ktorí chceli urobiť viac pre druhých.
Diamantovú cestu (vadžrajána) Buddha učil žiakov, ktorí chceli sami dosiahnuť jeho skúsenosť prirodzenosti mysle, nevideli ho ako niečo vonkajšie, ale ako svoj vlastný potenciál, zrkadlo svojej mysle. Diamantová cesta má rovnaký cieľ aj filozofický základ ako veľká cesta. Používa však výnimočne efektívne metódy, založené na priamej identifikácii s cieľom. Táto cesta je preto najrýchlejšia a to je dôvod, prečo je obľúbená medzi západnými ľuďmi žijúcimi v „rýchlej dobe”.
Buddhizmus diamantovej cesty vo svete
Po celom svete existuje vyše 560 laických centier a skupín buddhizmu diamantovej cesty tradície Karma Kagjü. Fungujú pod duchovnou záštitou J. S. 17. Karmapu Trinlä Thajä Dordžeho a vedením lámu Oleho Nydahla. Nie sú to žiadne abstraktné inštitúcie, ale priateľské miesta, kde sa všetci môžu stretnúť a učiť z Buddhovej nadčasovej múdrosti, meditovať, zdieľať skúsenosti a rozvoj a aktívne sa podieľať na práci, ktorá toto všetko umožňuje. V roku 1969 Ole Nydahl a jeho žena Hannah stretli 16. Gyalwa Karmapu, historicky prvého inkarnujúceho sa lámu. Vtedy sa začal postupný prenos učení buddhizmu diamantovej cesty na Západ. 16. Karmapa ich požiadal, aby učili, zakladali meditačné centrá a zabezpečili živý odkaz učení atraktívny pre inteligentných, kriticky zmýšľajúcich moderných ľudí zo západných krajín.
Buddhizmus diamantovej cesty na Slovenku
Na Slovensku doposiaľ vzniklo 15 meditačných centier a skupín, v ktorých sa pravidelne konajú spoločné krátke meditácie. Od roku 2005 funguje aj naše buddhistické centrum pre ústrania Mangútovo, ktoré sa nachádza v rovnomennej lazníckej osade mesta Hriňová, neďaleko Detvy. Každoročne sa tu koná množstvo kurzov pod vedením skúsených učiteľov a lámov. Dvakrát ročne zvykne Slovensko navštíviť aj Láma Ole Nydahl. Toto leto navštívi hneď štyri slovenské mestá v ktorých bude mať verejné prednášky. Zavíta aj do Nitry a 19.júla bude prednášať v PKO.
autor článku: Katarína Čepeláková
autor foto: Tomáš Gregor
