Revolutionary Road, dráma, USA 2008, 118 min, scenár: Justin Haythe, réžia: Sam Mendes, kamera: Richard Deakins, produkcia: Sam Mendes, hrajú: Leonardo di Caprio, Kate Winslet, Kathy Bates, Richard Faston, Michael Shannon, Kathryn Hahn, David Harbour, Zoe Kazan a i.
Vyznie to možno trochu paradoxne, ale film Revolutionary Road som si pozrela, lebo som o ňom nič nevedela. Keby mi niekto povedal, že to bude rodinná dráma o manželskej kríze, asi by som si to rozmyslela. Zistila som však, že tento film naozaj stojí za to.
Nebudem používať slovenský preklad názvu filmu Núdzový východ, pretože to bolo pre prekladateľa asi núdzové riešenie. Názov Revolutionary Road totiž netreba prekladať – je to názov ulice, kde sa dej odohráva. Možno je to aj metafora – hrdinovia sa rozhodli nastúpiť na „cestu revolucionárov”, teda žiť inak.
Hlavné úlohy si zahrali Kate Winslet a Leonardo DiCaprio, stará známa dvojica z Titanicu. Dovolím si tvrdiť, že teraz obaja podali ešte lepší výkon, sčasti preto, že museli – celý film je postavený na ich famóznom hereckom koncerte. Kate Winslet tento rok dostala Oscara za najlepšiu ženskú hlavnú úlohu vo filme The Reader, teda Predčítač, a sošku by si zaslúžila aj za tento film, podobne ako aj jej herecký partner. O réžiu sa zase postaral starý známy oscarový Sam Mendes. Scenár bol napísaný podľa románu Richarda Yatesa a opäť potvrdzuje pravidlo, že filmy napísané podľa kníh bývajú výnimočné (mám na mysli skôr Pošli to ďalej, Pravidlá muštárne, Trainspotting, Pláž či Forresta Gumpa atď., nie Harryho Pottera).
Dej filmu sa začína zoznámením April a Franka, ktorí sa do seba zaľúbia na prvý pohľad. April študuje herectvo a Frank je pokladník v kaviarni. Potom sa dej presunie do budúcnosti, kedy sú už z nich pán a pani Wheelerovci. April pracuje ako herečka a Frank robí úradníka vo firme, v ktorej ako predajca pracoval aj jeho otec a svoju prácu nenávidí. O Aprilinej hereckej kariére sa tiež nedá hovoriť ako o úspešnej. Napriek tomu o Wheelerovcoch všetci rozprávajú ako o mladom, peknom, ale hlavne mimoriadne výnimočnom páre. Majú pekný dom na Revolutionary Road a dve deti. Obaja si však začnú uvedomovať, že toto nie je práve to, čo od života chceli. Do ich manželského života sa začína vkrádať stereotyp. A vtedy príde April so spásonosným nápadom – opustiť zabehaný a tak trochu aj nenávidený spôsob života a odísť do Paríža. Frank o Paríži, ktorý zrejme v mladosti navštívil, vždy hovoril ako o jedinom mieste, kde sa oplatí vracať alebo tam žiť. Mal by tam príležitosť zistiť, čo chce vlastne v živote robiť, zatiaľ čo April by pracovala ako sekretárka na ambasáde. Okolie ich rozhodnutie prijíma s prekvapením až nevôľou. Spoločne sa zabávajú na vyjavených tvárach svojich priateľov a Frankových kolegov v práci. Jediný, kto je tým nápadom nadšený, je John (M. Shannon), syn postaršieho susedského páru Givingsovcov (K. Bates a R. Faston), ktorý je matematik s psychickými problémami a dáva za pravdu úsloviu, že deti a blázni vravia vždy pravdu.
Niečo sa ale zmení. Lepšie povedané, zmení sa všetko. Franka chcú v práci povýšiť vďaka telefonátu pôvodne myslenému ako žart, ktorý si Frank dovolil mysliac na to, že sa v tejto práci už aj tak dlho „neohreje”. April otehotnie a sťahovanie sa do Paríža začína byť naozaj otázne. Keď o zmene plánu informujú ostatných, je to práve John, ktorý im na rovinu povie, ako sa veci majú. Ako to teda s nimi dopadne?
Musím povedať, že aj keď je dej filmu pomerne jednoduchý, je skutočne veľmi napínavý. Koniec koncov, tento film ani nepotreboval nejakú senzačnú zápletku, rozpráva len príbeh dvoch ľudí, ktorí chcú zmeniť svoj život. Ak chcete vedieť, či sa im to podarí, choďte si pozrieť film do kina. Spôsob, akým bol vykreslený ich vzťah, dilemy i konflikty bol skutočne jedinečný, preto môžete zabudnúť na hollywoodske stereotypy a klišé. Atmosféru filmu dotvárala vynikajúca hudba, o ktorú sa postaral Thomas Newman a priznám sa, že ústredná melódia mi hrala v hlave ešte dlho. Vynikajúca bola aj estetická stránka filmu, a teraz len nemyslím hercov, ale aj vynikajúcu kompozíciu. Vyznačovala jednoduchosťou, v ktorej je, ako sa hovorí, krása, a to určite vedel aj Richard Deakins. Ak by som tomuto filmu silou-mocou chcela niečo vytknúť, asi by som musela písať o dlhých záverečných titulkoch, preto to radšej nechám tak a rovno dám tejto vynikajúcej dráme desať z desiatich hviezdičiek.
autor článku: Hana Justová
autor fotografie: www.impawards.com
