Do Divadla Andreja Bagara sa vracia Čechov. Po Čajke a Troch sestrách prichádza režisér Svetozár Sprušanský s ďalším veľdielom tohto ruského dramatika. Tešiť sa môžeme nielen na tragikomédiu presiaknutú ľudskosťou, ale aj na herečku Evu Matejkovú. Tá prijala ponuku a po osemnástich rokoch sa vracia na dosky nitrianskeho divadla v hlavnej úlohe hry Višňový sad ako Ľubov Andrejevna Ranevská.
O zabúdaní, o spomienkach, ale aj o prítomnosti, ktorú sa snažíme uchopiť, ale ktorá sa nám vždy vyšmykne. Višňový sad je o tom, čo človek pociťuje veľmi silne. Smejeme sa, plačeme, riešime každodenné problémy, ale máme problém dať našim životom väčšiu zmysluplnosť. Posledné veľké dielo Antona Pavloviča Čechova je o ilúziách, snoch, túžbach a o zmarených ľudských životoch všetkých dvanástich postáv.
Divadlo Andreja Bagara má dva vrcholy sezóny. Shakespearov Kráľ Lear mal úspešnú premiéru tretieho apríla, Višňový sad sa po prvýkrát predstaví divákom piateho júna. Okrem Evy Matejkovej sa v hre v úlohe Lopachina predstaví Jevgenij Libezňuk, herec Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Režisér Svetozár Sprušanský s ním v minulosti spolupracoval v taktiež Čechovovej hre Ujo Váňa.
V inscenácii sa ďalej predstavia členovia umeleckého súboru DAB Daniela Kuffelová, Zuzana Moravcová, Marcel Ochránek, Jaroslav Dóczy, Žofia Martišová, Peter Kadlečík a Ján Greššo. Scenár z ruského originálu preložil a upravil samotný režisér.
„Spolupracovať s pani Matejkovou je pre mňa splnenie sna.”
Šéfdramaturg Divadla Andreja Bagara Svetozár Sprušanský má za sebou desiatky úspešných divadelných réžií a dramaturgií. Za inscenáciu Tri sestry získal v roku 2003 najvyššie divadelné ocenenie DOSKY za najlepšiu réžiu sezóny. Višňový sad posunul do súčasnosti a verí, že táto hra zaujme práve svojou ľudskou stránkou.
Prečo práve Višňový sad uzatvára trilógiu Čechovových drám?
Myslím si, že Čechovov Višňový sad je nielen jeho vrcholné dielo, ale aj jedno z diel, ktoré je veľmi presné. Nezjednodušujúco vykresľuje vnútorný svet rozporuplnosti ľudského snaženia naplniť svoje predstavy v živote. Žiaľ, nie vždy sa to darí. A o tom hovorí táto hra.
Čím je Višňový sad výnimočný?
Sme v dobe plnej zmätku a hľadaní odpovedí na otázky, ako skutočne žiť. Táto hra je nesmierne aktuálna, živá, a myslím, že reflektuje pocity súčasníka. Ponúka neuveriteľné množstvo životných skúseností skoro všetkých dvanástich postáv. Sú to vynikajúce príležitosti pre herecké výkony. Višňový sad má v sebe humor, má v sebe ľudskosť, smútok aj istú tragikomickosť – radi by sme to do tej inscenácie dali.
Mali ste pri pripravovaní scenára predstavu, kto bude jednotlivé postavy hrať?
Keď som pripravoval tento projekt, veľmi jasne som vedel , že budem môcť pracovať s pani Evou Matejkovou a pánom Libezňukom, čo boli pre mňa dve veľké výzvy. Zároveň to bolo aj splnenie si sna stretnúť sa s nimi. Hosťovanie pani Matejkovej považujem za viac než symbolické.
Ako vnímate humor Višňového sadu?
Vnímam ho dosť výrazne, ale nie ako humor prvoplánový, ale ako životný, prítomný v každom konaní. Humor ľudskej skúsenosti. A ja dúfam, že to bude hra, ktorá zaujme práve svojou ľudskosťou.
autor článku: Barbora Mlejová
autor fotografie: Barbora Mlejová