Slovenský štát spojil generácie

zlava-pweiss_j_carnogursky_a_hrnko_i_kamenec_m_lacko

Slovenská republika 1939-1945. To je názov diskusného večera, ktorý sa 17. marca 2009 uskutočnil pri príležitosti 70. výročia vzniku prvého slovenského štátu (nazývaného aj klérofašistický či vojnový štát). Stretnutie bolo spojené s prezentáciou knihy Martina Lacka s rovnomenným názvom Slovenská republika 1939-1945 a publikácií ÚPN. Veľká dvorana Ponitrianskeho múzea v Nitre sa naplnila do poslednej stoličky.

Svojimi názormi a pohľadmi na jednotlivé témy nás obohatili hlavní hostia večera, ktorými boli Martin Lacko, Ján Čarnogurský, Anton Hrnko, Ivan Kamenec a Peter Weiss. Organizátorom sa podarilo nečakané. Pritiahnuť do priestorov múzea nielen staršie generácie, ktorých sa téma stále citlivo dotýka, ale aj študentov, ktorí si poznatky o našich národných dejinách skladajú do veľkej mozaiky.

Každý z hostí zmapoval Tisov Slovenský štát, a to od jeho vzniku až po zánik. „70. výročie vzniku Slovenského štátu sa zvrháva na pochody radikálnych skupín s holými hlavami,” posťažoval sa pán Lacko a J. Čarnogurský pokračuje: „Nadávať naň sa stalo súčasťou politickej korektnosti.”

Dôležitými okruhmi diskusie boli politický systém štátu; zahranično – politické dimenzie; hospodársky, sociálny velky_zaujem_bol_prijemnym_prekvapenim_a kultúrny život a riešenie spornej židovskej otázky. Práve transporty Židov z nášho územia a ich ďalšie osudy vyvolávali medzi zúčastnenými ostré polemiky. „Keby aj Slovenský štát neexistoval, prežili by Židia? Hitler bol predsa rozhodnutý!” ukazuje nám druhú stranu mince pán Lacko. Celkom s ním nesúhlasia nielen desiatky prítomných, ale i samotní prísediaci. I. Kamenec dodáva: „Keď sa z antisemitizmu stane štátna doktrína, začína to byť životu nebezpečné.”

V tejto diskusii odznelo mnoho hodnotných myšlienok. Koho dejiny nášho mladého štátu zaujímajú, mohol si vybrať z pestrého spektra názorov a rozšíriť svoje poznanie. Ani pätica hostí vo svojich postojoch jednotná nebola. Najpoburujúcejším bolo presvedčenie pána Weissa, že nám Nemci za každého vyvezeného Žida zaplatili 500 ríšskych mariek. Pritom to bolo presne naopak, čo potvrdil aj odborník, I. Kamenec. (To my sme platili Nemcom.) Dosť zásadný omyl aj v rámci slobodnej diskusie…

Keďže pre nedostatok času mnohí nemohli svoje zvedavé otázky položiť priamo hosťom, odchádzali s pocitom krivdy a nepochopenia. Druhá strana sa však počas voľnej debaty po skončení stretnutia zhodla, že je len prospešné, keď sa o tejto kontroverznej téme hovorí a prispieva sa tak k spoznávaniu mnohotvárnej histórie nášho národa.

autorka článku:Jana Trebulová
autor fotografií: www.nitra.sk, www.unsk.sk

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.