Salón Nitrianskej galérie sa nechal strhnúť prúdom divadla a prelom septembra a októbra patril súčasnej scénografii a dráme. Štyria úspešní slovenskí umelci dokázali svoju fantáziu zobudiť do reality a vytvárať inšpiratívne, divné, rozprávkové a netradičné scény pre divadlo.
Zo socializmu do tmy
Expozíciu Toma Cillera otvára červené heslo „Na konci nášho snaženia je náš človek” a vracia diváka späť do socializmu. Dychtivý čitateľ iste ocení pultík s knihou Karla Marxa Základy kritiky politickej ekonómie. Zoskupenie fotografií k sebe stavia plechové vedro, kôpku zrelých jabĺk, hračkársky tank, umývadlo, popolník a obraz vodcu strčený za radiátorom. Čo majú spoločné? Všetky artefakty boli súčasťou hry Dr. Gustáv Husák. Susedná scéna otvára nebeské dvere v oblačnej stene. Prichádza pán v obleku. Dobrý človek zo Sečuanu Bertolda Brechta. Aj keď sa tieto dvere otvorili v Prahe, stále sa nimi prechádza, celkom metaforicky, do sveta Islamu, k ďalšej scéne. Arabská noc má znepokojujúce osvetlenie, zvláštne schody. Rozchádzajú sa a znova stretávajú, tak neprakticky a krásne to dokáže jedine umenie. Na fotke sa krčí Jozef Vajda v sugestívnej neurotickej polohe. „A brány nebeské sme otvorili pre vodu tečúcu prúdom,” oznamuje nápis na stene. Pri predstavení Tisíc a jedna noc ND v Prahe vytvoril Tom Ciller skutočnú piesočnú púšť, smutné siluety paliem, tiene tiav. Kam zablúdite radšej, do arabskej rozprávky, či do čias socalizmu?
Z tmy do svetla snov
Pavol Andraško nechal ožiť Krásavicu z Leenae v chatrči z prútia a dreva. Pre Portiu Coughlanovú vytvoril členitý priestor, úplne zabudnutý v čase, bezčasový. Otázky „kde?” a „kedy?” nemajú občas žiaden zmysel vo svete divadla. V salóne sú vystavené aj podivuhodné rekvizity. Tričko s nápisom „Kafka didn´t have a lot of fun either” a čudná kovová vec so zrkadielkom a štipcami, ktoré zvierajú pramienky hnedých vlasov, položená na podlahe. Oproti tejto dvojici vyzerajú tri zelené vodné pištole na striekanie veľmi sympaticky. A naviac, nechýba tu vedro s vodou. Kto sa odváži?
Jerguš Opršal umiestnil Kurz orientálneho tanca do telocvične s hracími poľami na parketách. Priestory Jerguša Opršala sa vynárajú, alebo strácajú v tme. Podľa toho, či patríte k optimistom alebo pesimistom. Opršal hovorí, že sa snaží o zdvojenie priestoru. Priestor je ako pacient, ktorému Opršal diagnostikuje schizofréniu. Či sa mu to páči, alebo nie.
Zo sna do rozprávky
Eva Rácová zmrazila sen v čarovnom iglu, a to na scéne Divadla A. Bagara, v hre Norway.today. V divadle Aréna pričarovala Eva Rácová na scénu fosforeskujúcu kocku. Na takom javisku sú herci vyhostení zo všednosti. Hra Plyš. Eva Rácová vidí v scénografii možnosť úniku z reality. Dôležité je tajomstvo. Scéna Snehovej kráľovnej na motívy H. Ch. Andersena je monumentálna, mrazivá a magická. V jej centre svieti obrovský šesťuholník. Podobný šesťuholník je súčasťou expozície. Je možné sa do neho nakloniť a vidieť svoj obraz toľkokrát súčasne, že tam určite časť z vás ostane zabudnutá tak ako ja. Obrázky, záblesky rozhádzané medzi zrkadlami útvaru. Zadná strana šesťuholníka premieta teleskopický obraz, ktorý sa stále mení. Iluzórne okno, z ktorého sa točí hlava. Aj to sa stáva v galérii.
autorka článku: Ivona Pekárková
autorka fotografie: Ivona Pekárková
