Zážitky namiesto peňazí

pivni_turisti_provokovali_nielen_pivomChceli sme vidieť zákulisie divadla a život v ňom z tej opačnej strany. Mali sme chuť pomôcť, ale i čosi neopakovateľné zažiť. Snažili sme sa robiť, čo sa od nás očakávalo, a mať z toho ešte aj radosť. My, dobrovoľníci 18. ročníka medzinárodného festivalu Divadelná Nitra, sme sa takto dostali až priamo do horúceho centra kultúry.

Ako sa to začalo…

O dobrovoľníctve na tomto veľkolepom podujatí sme sa mnohí dozvedeli z webovej stránky našej univerzity. Odoslali sme návratku, zúčastnili sa vstupného seminára a tým sa vrhli do rušného, zákulisného života Divadla Andreja Bagara. Zo začiatku sme robili drobné  práce, pripravovali plagáty, ceduľky a sami sa učili orientovať v tomto bludisku. Veľká sála, foyer, meeting point, štúdio, archív. Ani po úvodnej prehliadke priestorov sme v tom nemali celkom jasno. Skratky nás ešte viac plietli…

Cieľ: Press centrum

Každý si mohol vybrať, čo konkrétne chce na festivale robiť. Byť na prezentácii, asistovať členom štábu, starať sa o VIP hostí či pomáhať pri sprievodných podujatiach a jarmoku. Ako študentka žurnalistiky som sa spolu s asi siedmimi ďalšími ľuďmi rozhodla pre press centrum. Tlačová miestnosť tu slúži najmä novinárom a fotografom. My sme monitorovali slovenské médiá, poskytovali informácie a fotografie z festivalu, ale najmä, pomáhali novinárom, ktorí k nám prišli. Mnohí z nich hovorili len po anglicky, no po menších-väčších zmätkoch sme si vždy vzájomne porozumeli.

Stretnutie s pivnými turistami

Odmenou nám všetkým bola účasť na nejakom predstavení. Za všetky spomeniem odvážnu paródiu Pivný turista, na ktorú sme sa dostali skôr náhodou. Korenisté dielo holandskej divadelnej skupiny Wunderbaum odštartoval prípitok slivovicou. Vulgárne dialógy o ženách z východu, sexe či peniazoch veľmi presvedčivo poukazovali na zaužívané názory obyvateľov západnej Európy. Dvojica hercov dokázala rozosmiať (ale i rozplakať) celý festivalový klub, ako stvorený pre túto nočnú divočinu. Až neskôr ma kolegovia z press centra upozornili, že práve títo dvaja šoumeni sa s nami chceli v divadle rozprávať o krajine, ľuďoch, našich ženách – vždy totiž poopravia a doladia svoje dialógy podľa charakteristík krajiny, v ktorej hrajú. Nechali sme to však skúsenejším.

I napriek tomu som presvedčená, že sme na tomto festivale odviedli kus dobrej roboty. Miesto peňazí si odnášame zážitky, ktoré nás príjemne „nakopli” do ďalšieho semestra.

autorka článku: Jana Trebulová
autor fotografie: Ctibor Bachratý

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.