Osemdesiaty deviaty si z nás študentov nepamätá takmer nik. Aj preto projekt Po stopách slobody, ktorého súčasťou bola i diskusia na tému 41 rokov v červenom tieni, oslovil každého, kto mal záujem pochopiť súvislosti daného obdobia. Otázne však je, či diskusia konajúca sa 24.11. v akropole FF UKF splnila všetky očakávania.
Tie naše boli už v úvode rušené príliš živými diskusiami počas filmov. Tieto krátke dokumenty nám mali priblížiť nielen dobu 89- ho, ale aj sviečkovej manifestácie konajúcej sa o rok skôr. Pravdou je, že kapacita miestnosti nebola postačujúca, rovnako ako jej technické vybavenie. V každom prípade by sme aj pri vyššej kvalite premietaného filmu autentické zábery kamier ŠTB počuli len veľmi ťažko. Hluk v akropole totiž ukázal, kto sem prišiel z vlastnej iniciatívy a komu bola iniciatíva vnútená.
Len pár minút po jednej zasadli za stôl diskutéri. František Mikloško
, Ján Budaj, Eugen Gindl a Pavol Kanis si pod taktovkou docenta Eduarda Chmelára vymieňali názory na kladené otázky. Už úvodné slová však značne zmenili smer diskusie. Napriek očakávaniu podrobného priblíženia vtedajších udalostí sa odpovede pozvaných hostí týkali viac ich osobných pocitov a zásluh na 89-tom.
Tém bolo veľa. Zaujímavých i nezaujímavých. Niektoré odpovede sa miestami odkláňali od pointy otázky, čo mnohých študentov začalo postupne nudiť. Dôkazom toho je fakt, že minimálne polovica z nich odišla ešte pred koncom (i keď možno museli ísť na prednášku…).
Výmeny názorov sa stupňovali a bolo cítiť rozdielnu politickú orientáciu prísediacich. Hlavne v otázke týkajúcej sa odlúčenia cirkvi od štá
tu. Priestor na vyjadrenie názoru dostali aj študenti. Zaujímala ich téma, či si dnešná generácia vôbec dokáže vážiť slobodu, ktorú jej vybojovali i aktéri diskusie a čo slovo sloboda vlastne pre nich znamená.
Aj keď je problematika socializmu veľmi zložitá – hlavne pre tých, ktorí sa narodili až po ňom, diskusia nám poznatky v hlave neupratala. Jej silná subjektívnosť, osobné konflikty hostí, pripisovanie viny či zásluh nám neznámym ľuďom nezaujali tak, ako by zaujal živý opis vtedajších udalostí. Nechceme však degradovať cieľ tejto debaty, no s poľutovaním musíme priznať, že sme od nej očakávali viac.
autorky článku: Žofia Drugdová, Kristína Lišková
autorka fotografií: Žofia Drugdová
