Ľudí užívajúcich drogy si najčastejšie predstavujeme ako špinavých, zanedbaných „feťákov” bez dokladov. Ako stroskotaných kriminálnikov s dopichanými žilami a divokým pohľadom. Realita však nemusí byť vždy taká čierno-biela. Pracovníci Združenia STORM sa k nim dostávajú bližšie ako ktokoľvek z nás, a tak vyvracajú mnohé predsudky a stereotypy. Kto sú a čo robia?
STORM
Občianske združenie STORM vzniklo pred siedmimi rokmi na podnet študentov UKF, najmä z Katedry sociálnej práce. Dnes ho tvorí sieť nízkoprahových programov pre ľudí, ktorých nepodchytávajú štátne či mimoštátne organizácie. Pracuje s deťmi, mládežou, ľuďmi v sexbiznise a v rámci projektu Krok vpred aj s užívateľmi drog.
Krok vpred
„Aj napriek tomu, že sa často tvárime, že drogy neexistujú a celé Slovensko (možno s výnimkou Bratislavy) je čisté, situácia je iná,” hovorí koordinátorka projektu Andrea Hugáňová. V rámci neho ako jediní robia streetwork (terénnu sociálnu prácu) v Nitre, Seredi a Trnave. Užívateľom vymieňajú použité injekčné striekačky za sterilné, poskytujú doplnkový materiál (alkoholové tampóny, injekčnú vodu…) a ponúkajú aj poradenstvo. „Zameriavame sa na sekundárnu prevenciu, ktorá má za úlohu znižovať už vzniknuté škody a počas užívania drog pracovať s ohniskom, eliminovať riziká nákazy krvou prenosných ochorení, atď.,” upresňuje.
Ako to funguje?
„Začínali sme balíčkami s naším základným materiálom a informáciami o nás vo vytipovaných lekárňach. Taktiež sme sa pýtali polície, kde sa najčastejšie zdržiavajú užívatelia drog. Polepili sme plagáty, prišli na miesto a čakali,” spomína koordinátorka. Klienti ich sami oslovili, dali vedieť aj svojim známym a dnes sa opakovane vracajú.
Pracovníci chodia do terénu vždy v pondelok a vo štvrtok vo večerných hodinách a ich služby sú anonymné, pravidelné a bezplatné. Výhodou je, že už päť rokov majú terénne auto, čiže dokážu byť veľmi flexibilní. V Nitre sa im osvedčili Klokočina a Chrenová. V prípade poklesu klientov na seba upozornia aj na odľahlejších miestach. Môže sa totiž stať, že sa noví užívatelia s ostatnými nekontaktujú a o službe nevedia. „O tom je nízkoprahovosť, že robíme krok smerom ku klientom, prichádzame do ich prirodzeného prostredia. Majú už plné zuby chodenia za doktormi či úradníkmi. Takto vytvárame akýsi most medzi ulicou a inštitucionálnymi zariadeniami.”
Reakcie a povahy užívateľov
„Verím tomu, že pri prvom stretnutí s nami musia mať strach kontaktovať sa. Niektorí pri našom aute vyslovene striehnu, či ich niekto nevidí,” hovorí Hugáňová. Preto sa snažia vytvárať čo najbezpečnejšie prostredie, ako sa to na ulici najviac dá. „Viem, si predstaviť aj prvú reakciu terénneho pracovníka: ‘Jééj, ty si prišiel, super.’ Asi sa to užívateľom nestáva často,” smeje sa.
Ich priemerný vek v Nitre je 24,2 rokov, v Seredi 28 a Trnave 28,3. V Nitre má väčšina ukončenú strednú školu, vysokoškoláci tvoria len mizivé percento. „Droga nie je o nejakom type človeka. S vyšším vzdelaním sa ešte ťažšie odbúrava bariéra zo strany okolia. Klient sa bojí reakcie: Vysokoškolák a on berie drogy?” upozorňuje koordinátorka.
Správanie užívateľov je individuálne podľa fázy, v akej sa nachádzajú. Väčšinou sú to ale mierne povahy. „Vedia, že od nás niečo dostanú a ak by nás ohrozili, my neprídeme. Nie sme samovrahovia, aby sme sa tam aj po druhýkrát vracali len pre splnenie povinnosti,” upresňuje Hugáňová. Spomína si aj na nejakú kurióznu situáciu? „Áno, klient prišiel, niečo rozprával a odrazu vytiahol sekeru! Alebo ďalší štyri nože! Nechceli nás však ohroziť.”
Závislosť
Na začiatku väčšinou stojí partia kamarátov alebo nie práve zmysluplne využitý voľný čas. „Klient buď hľadá únik od povinností a mnohých aktivít alebo má naopak priveľa času a experimentuje. Je zaujímavé, že ak mu to aj na prvýkrát nič neurobí, respektíve opačne – zle, skúša brať drogy ďalej. Všetci predsa hovoria, aké je to fajn! A tak postupuje aj závislosť.”
Špecifikom Nitry je závislosť na substitučnom lieku Subutex. Pôvodne mal pomáhať pri odvykaní od heroínu a opiátov celkovo. Má podobné účinky, no je lekársky kontrolovaný. „Ide o čistú drogu bez ďalších, často smrteľných prímesí. Dávky sa pomaly znižujú a ideálom je prestať ich brať úplne,” hovorí Hugáňová. Užívatelia si však tento liek, určený na rozpustenie pod jazykom, začali riediť a pichať do žily. Keď sa na to prišlo, Subutex sa na Slovensko prestal dovážať. Nahradil ho Suboxon, ktorý po vpichnutí do žily pôsobí opačne a vyvoláva abstinenčné príznaky.
Liečba
Každá závislosť má svoje znaky a čas, kedy je na vrchole a kedy, naopak, klesá. Človek je mnohokrát demotivovaný zo seba samého. „Vtedy sme tu my a povieme: ‘OK, chceš? Prišiel tvoj čas sa liečiť? Výborne! Dáme ti kontakty, povieme ti, čo a ako, podporíme ťa!’ Zároveň sa nesprávame tak, aby mal klient po opakovanom zrecidivovaní pocit, že zlyhal. Snažíme sa akceptovať každé jeho rozhodnutie,” vysvetľuje Hugáňová.
Pracovníci vedia užívateľovi poskytnúť aj sociálnu asistenciu. Ak je s ním profesionál, mení sa aj prístup ľudí, doktora.
Ciele a budúcnosť
Ako uvádza koordinátorka projektu Krok vpred, dôležité je stanoviť si reálne ciele. „Pre mňa je fantastické už to, že nám nosia tie použité ihly. Za minulý rok sme vyzbierali ich rekordný počet, až 99 tisíc(!). Celkovo za tých sedem rokov sme v užívateľoch vzbudili aj trochu zodpovednosti. Uvedomujú si nebezpečenstvo voľne sa povaľujúcich striekačiek. Je veľmi milé, keď na seba navzájom nadávajú spôsobom: ‘Tamto ten nechal pohodené striekačky! Ako to mohol urobiť?'” smeje sa Hugáňová.
Do budúcnosti by chceli rozbehnúť kontaktné centrum v Seredi a substitučné centrum na Metadon (iný typ substitúcie ako Suboxon) v Nitre. Na Slovensku zatiaľ fungujú len dve takéto centrá, a to v Bratislave a Banskej Bystrici. „Metadon sa podáva vo forme nápoja, ktorý klient priamo tam vypije. Jeho účinok nastupuje relatívne rýchlo, užívateľ môže ísť ďalej do práce, vie sa sústrediť, nadväzovať kontakty,…” vysvetľuje koordinátorka. Všetko však stojí na financiách. Navyše, užívateľov drog je veľa a ľudí ochotných im pomáhať ako v STORM-e len veľmi málo…
Ak sa vo vašom okolí nachádza človek, ktorému chcete pomôcť s drogovou závislosťou, neváhajte a kontaktujte združenie STORM na zdruzenie.storm@gmail.com
autorka článku: Jana Trebulová
foto: archív združenia STORM
