Prišla autobusom, objednala si kapučíno. Čašníčka jej ho ozdobila škoricovým srdiečkom. Pozná ju. Po našom stretnutí utekala spievať na zlatomoravecký jarmok. ,,Čo by si chcela počuť z týchto pesničiek?” spýtala sa ma. Zraziť sa s ňou na chodbách UKF môžete kedykoľvek, napriek tomu pôsobí ako z iného sveta. Mladučká a krásna Zuzana z filmu Legenda o lietajúcom Cypriánovi – Kristína Koprdová.
Čo všetko sa odohralo v tvojom živote pred filmom Legenda o lietajúcom Cypriánovi?
Ako prvé prišlo konzervatórium, potom umiestnenia na speváckych súťažiach (dvakrát som bola tretia na Zlatej črievičke). Neskôr prišli ponuky robiť vokalistku na Slávikovi, taktiež spolupráca na Eurosongu, potom prišlo stretnutie s Marianou a začali sme točiť Cypriána.
Ako na teba režisérka Mariana Čengel Solčanská natrafila?
Raz sme na konzervatóriu mali tanec, ja som mala vtedy individuálny študijný plán, ponáhľala som sa na autobus. Ako som vychádzala z triedy, zrazila som sa s Marianou vo dverách. Povedala som jej „Dobrý deň.”, ona sa na mňa neprestávala pozerať. Potom prišiel zástupca, že: „Toto je pani režisérka, Kristínka, zoznámte sa.” Začala si ma fotiť, kládla mi rôzne otázky, aj typu, či som sa už bozkávala alebo či mám chalana. Mala som vtedy 18 rokov. Potom robili kasting, kde sa rátalo aj so mnou. Pamätám si, že som bola tretia v poradí. Vybrali mňa a ešte jednu babu, úplne iný typ ako ja. Mali sme čítačky, ju navliekli do kostýmu, mňa navliekli do kostýmu a už bolo viac-menej isté, že to budem ja. Ona sa hodila viac do súčasného filmu, ja som sa hneď zrástla s kostýmom. Aj na obed som išla oblečená v ňom, boli tam aj iní návštevníci, pozerali na mňa ako na zjavenie. (smiech) Cítila som sa v ňom veľmi dobre. Mariana mi povedala, že som človek, ktorý najskôr zaskočí zjavom a potom dušou, že som ako inkarnácia Zuzany. A ja som už viac nemala pocit, že potrebujem niečo hrať.
Mala si len 18 rokov, žiadne skúsenosti, ako sa ti zoznamovalo s kamerou?
Mariane som neskutočne vďačná, lebo v divadle dobrá nie som. Učiteľka na strednej mi povedala: ,,Z teba herečka nikdy nebude.” Nie všetkým hercom to ide dobre aj v divadle, aj pred kamerou. Kamera ťa berie tak strašne detailne, že aj najmenší pohyb mimikou vyzerá výrazne. Dá sa povedať, že som samouk. Nechápala som, čo Mariana odo mňa chce. Herectvo má svoju techniku, ja som to všetko robila len na základe inštinktov. Je veľmi veľa hercov, ktorí nevyzerajú dobre na kamere, ja mam to šťastie, že sa s ňou kamarátim.
Kde všade si natáčala?
V Červenom Kláštore, v krásnom kostolíku v Ludrovej a v Hronskom Beňadiku. Natáčala som skoro vo všetkých lokalitách, ktoré boli vyhliadnuté pre film, okrem exteriérov.
Odkiaľ si mala kostýmy?
Jeden „prehoz” som mala zo štúdia Barrandov, ostatné z „estvéčky”, takže nič nebolo priamo na mňa, na mne sa to iba upravovalo. Mala som biely korzet, nočnú košeľu… Keďže tam bola zima, mala som pod tým aj také mužské legíny. Na vlasoch príčesok, originál ľudské vlasy z nejakej Talianky. Človek mal byť hlavne prirodzený, aby zodpovedal dobe, takže nejaké extra líčenie nepripadalo do úvahy. Jediné čo bolo na mne výrazné, boli líčka. Keď ma Mariana prvýkrát uvidela namaľovanú, povedala: ,,Ty vyzeráš ako taká bambuľka.”
Najväčšie zaprenie kvôli Cypriánovi?
Keď sme točili v Červenom Kláštore vo zvonici, bola mi dosť zima, bol tam aj prach, špina… Mali sme tam scénu, kde po facke padám na zem. Bála som sa, aby sme sa nezrútili, taká bola tá zvonica labilná. Stačilo padnúť na zlú stranu. V Obhliadke mi zas spravili umelé nechty a to som strašne trpela. Kvôli klavíru nemôžem mať dlhé nechty. Bolo to pre mňa neprirodzené.
V Cypriánovi si sa ocitla aj v scéne, ktorú by mnohí označili ako ,,háklivú”. Ako sa ti točila?
Človek sa musí odosobniť, pretože inak by sa zbláznil. Pri tejto scéne bol čisto mužský štáb, točilo sa zhora, takže všade nado mnou, okolo mňa ľudia. Toto bola moja úplne prvá scéna. Dokonca aj kameraman bol skeptický, keď si prezeral, koľko obrazov sa v ten deň bude točiť, zrušil všetky ostatné scény. Vraj: „Tá baba ide prvýkrát na pľac, budeme dnes točiť len toto.” Bola to pre mňa šoková terapia, úplne prvá scéna a hneď takáto. Nakoniec sa mi to podarilo a narýchlo museli chystať iné scény.
Čo povieš ako speváčka na pesničku od Zuzany Smatanovej Lietajúci Cyprián?
Mne sa tá pesnička páči, paradoxne Smatanovú veľmi nepočúvam, ale Lietajúci Cyprián sa mi páči.
Aké ohlasy si mala vo svojom okolí po premiére Cypriána?
Niektorí mi hovorili: „Nám sa zdá, že si bola málo v tom filme.” Nebola som tam málo, bola som jednou z dvoch osudových žien. Karolina Kominek bola osudová žena pre hlavného hrdinu a ja pre Michala. Zároveň som hrala dcéru Alexandrovi Domogarovovi, čo bola najväčšia megahviezda a najdrahší herec tohto filmu. Vystihla som najväčšie hviezdy filmu, hrala som aj s Radkom Brzobohatým. Pracovala som so skúsenými hercami a napriek tomu, že môj herecký kolega si hovoril repliku v poľštine, môj herecký otec v ruštine, rozumeli sme si. Podvedome ma ťahali. Dosť sa na mňa nalepila poľština, keď to počúvaš stále dookola.
V mnohých rozhovoroch bolo písané, že by si chcela žiť v 18. storočí. Vraj je táto doba krutá, prečo myslíš?
Myslím si, že peniaze boli menej podstatné ako teraz. Dnes veľa vecí záleží od financií.
Najsilnejší zážitok z natáčania Legendy o lietajúcom Cypriánovi?
Celý film bol jedným silným zážitkom, ale keď sa točila posledná scéna, vtedy som si to najviac uvedomila. Prišlo mi to ľúto, že už končíme, skoro mi aj slzička vyšla… Silný pre mňa osobne bol aj začiatok natáčania. Po prvom dni Mariana povedala: ,,No tak vážení, toto bol Kristínin prvý natáčací deň, myslím, že ho zvládla veľmi dobre, zatlieskajme jej.” A tak mi všetci začali tlieskať. Všetko to na mňa doľahlo, aj keď sme mali premiéru na nádvorí v Červenom Kláštore. Veľmi pršalo a tí ľudia si to natoľko vážili, že prišli napriek tomu. Natočili sme niečo zo slovenskej kultúry a oni to ocenili.
Dalo by sa povedať, že v Cypriánovi hľadal hlavný hrdina Boha, ako je to u teba?
Verím v Boha, nie som síce pokrstená, nie som fanatik. Neverím na náhody, verím, že všetko, čo sa stane, je dané.
Čo ťa baví okrem spievania a hrania?
Už dlho ma držia kone. Vlastného zatiaľ nemám, ale ktovie, možno raz bude. Chodievam jazdiť na rôzne ranče v okolí. Strašne sa mi páči aj turistika, zrúcaniny hradov. S knihami sa nekamarátim, prvá kniha, čo som prečítala, bola Legenda o lietajúcom Cypriánovi. Som človek, ktorý potrebuje viac vidieť ako počuť, mám síce dosť predstavivosti, ale radšej si pozriem film. Ťahá ma to stále aj k spievaniu a hraniu, je to na pomedzí. Spevu som už obetovala veľa času, treba však na to financie. Na druhej strane, pri filme sa treba osvedčiť nejakému režisérovi, on ťa bude potom volať. Prišli mi aj nejaké ponuky do epizódnych častí seriálu, ale to nechcem. Viem, že nie som v polohe, kde si môžem dovoliť odmietať ponuky, ale objaviť sa ako prostitútka v jednej časti seriálu, to nie je pre mňa.
Študuješ na UKF učiteľstvo hudobno-dramatického umenia, takže budúca učiteľka? Ako sa ti študuje?
Určite nechcem učiť. Oveľa viac ma to ťahá k spevu alebo hraniu. Študuje sa mi veľmi dobre, keďže sme len deviati v ročníku a viacerí sa poznáme už z konzervatória. Dosť sa tam naučím. Tento ročník bude ťažší, štátnice, bakalárky, bojím sa, ako budem stíhať školu. Moja bakalárka sa tiež týka Cypriána – Analýza filmu Legenda o lietajúcom Cypriánovi. Teraz mám veľmi chaotické obdobie, besedy, fotenia, rozhovory, spievanie…
A čo priateľ?
Som šťastne slobodná, už to trvá dlho, hovorím to s dávkou irónie. Úplne na rovinu, je okolo mňa dosť chlapov, ale prídu chvíle, keď ti chýba jeden jediný človek, ktorému by si zavolala a povedala mu, aký si mala deň. V takýchto chvíľach mi chýbajú aj objatia, tie sú pre mňa veľmi dôležité.
A klasická babská ,,úchylka” – nakupovanie? Na premiére Cypriána si mala nádherné šaty, prezraď, odkiaľ boli?
Šaty boli z Londýna. Ale ja som práveže typ baby, ktorá strašne nerada nakupuje. Nechodím po obchodoch a nehľadám. Keď sa mi niečo zapáči a nekúpim si to hneď, viem, že iné sa mi už páčiť nebude. Najviac investujem do vlasovej kozmetiky, tým, že sa mi vlasy kučeravia, treba sa o ne viac starať.
Ako sa ti zmenil život za posledné obdobie?
Zmenil sa razantne, úplne od základov. Viac ľudí ma pozná, spoznáva, mám aj viac ponúk, čo sa týka spevu. Od Cypriána som si zahrala aj v ďalšom filme pre STV, ktorý bude mať premiéru teraz na jeseň, tretí sa bude točiť okolo apríla. Zrazu zaujímam veľa novinárov, musím vedieť rýchlo reagovať a hlavne neutrálne, aby nevznikli nedorozumenia.
Veľa sa popísalo aj o tvojom fotení pre Brejk, kopa špekulácií, prijme to – neprijme?
Som rada, že som si to vyskúšala, išla by som do toho ešte raz. Dostala som ponuky na nafotenie nahých aktov, a to som odmietla, lebo si myslím, že nahota je intímna vec každého človeka. Akty, ktoré sú jemné, ktoré nie sú vulgárne, sa mi páčia a také som fotila aj pre Brejk.
Čo na to tvoja rodina?
Mali sme doma o tom takú diskusiu… Každému, kto má s tým nejaký problém, hovorím, že to boli síce erotické akty, ale nebolo pri nich nič vidieť. Keby som sa mala odhaliť ešte viac, tak do toho nejdem, chcela som vkusné akty. Rodina je pre mňa stále najdôležitejšia. Na môj úspech sú všetci doma hrdí.
Spoznávajú ťa ľudia na ulici?
Nedávno som bola na pošte a jedna pani mi povedala: „Poď, ty naša hviezda.” Všímam si aj iných, v autobuse sa mi stalo, že dvaja chalani porovnávali Cypriána, Bátoričku a Jánošíka. Keď vychádzali z busu, jedného z nich som tak zaskočila, že skoro spadol zo schodov. Mnohí si však myslia, že som namyslená. Veľa ľudí sa na mňa pozerá prekvapene až zarazene.
Bodaj by nie, keď vidia, aká si krásna!
Krása je veľmi relatívny pojem. Pre niekoho môžem byť zaujímavá, krásna, iný to bude vidieť inak. U Mariany som sa osvedčila, povedala mi: ,,Ty nemôžeš hrať špatu, lebo z teba špatu nespravíme.” Ale raz by som si chcela vyskúšať hrať aj niečo také.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Veľmi by som si chcela zahrať v hranej rozprávke alebo v nejakom akčnom či pirátskom filme. Rada by som si vyskúšala trebárs aj čerta, všetky polohy sú pre mňa zaujímavé. Teraz na jeseň by mala STV uviesť druhý film, v ktorom hrám – Obhliadka, a okolo apríla by sme mali začať točiť tretí, v ktorom si zahrám milenku. Na to sa tiež teším, bude to zase nová skúsenosť. Čo sa týka spevu, mám už pár rokov rockovú kapelu, hoci vystupovať chodievam väčšinou sama. Mám ponuky na rôzne golfové turnaje, po Cypriánovi sa to rozbehlo. Vedela by som si predstaviť robiť latino hudbu.
autorka rozhovoru: Karolína Lacová
foto: autorka, SPI International
