Moja stáž v STV

uz-takmer-55-rokov-existuje-slovenska-televizia-na-medialnom-trhuHlava XXI je súťaž nielen pre vysokoškolákov, ale aj pre čerstvých maturantov, ktorú vysiela Slovenská televízia na svojom druhom programe. Je to skvelá príležitosť vyhrať ročné štipendium na zahraničnej univerzite, alebo, ak zaujmete porotu z praxe, máte možnosť získať úžasné zážitky v inom svete. Tak ako aj ja. Síce som štipko na Universität Graz nevyhrala, no získala som mesačnú stáž v našej verejnoprávnej televízii.

Musím sa poďakovať kamarátke, ktorá ma presvedčila a podporila. Ďakujem Katka! Pretože nie som typ na súťaženie. A už vôbec nie na televíznu sútaž. Strach z kamier, z toho, že ma uvidí celé Slovensko, moja rodina, moji kamaráti, známi, možno učitelia a profesori, jasne hovorí proti. Avšak realita sledovanosti Dvojky je taká, že… Tak, prečo to neskúsiť?

Tesne po skončení natáčania Hlavy XXI som sa stretla s Magdalénou Glasnerovou, hlavnou dramaturgičkou tvorby pre deti. Celú mesačnú stáž sme rozdelili na dve fázy. Na prázdninovú časť a zvyšné dva týždne počas akademického roka. Samozrejme, cez leto som brigádu nemala, a tak som aspoň prežila pekný týždeň a pol v hlavnom meste a v Slovenskej televízii.

Cestou tam, pri pohľade na tú obrovskú budovu, mi napadla otázka: Čo tam vlastne robia, keď sídlia v takej veľkej budove? Vošla som do budovy. Vnímala som tú istú vrátnicu, čo aj poslednýkrát, idúc s otcom na nakrúcanie Hlavy XXI. Sadla som si na žltý gauč, čakajúc na telefonát s dramaturgičkou. A o pár minút som už stála vo výťahu na jedenáste poschodie tej vysokánskej budovy. Vo vzduchu bol tak trochu cítiť stres. Ani sa nečudujem, lebo to je poschodie zaplnené dramaturgmi a producentmi, vymýšľajúcimi niečo nové nielen pre malého diváka. Vrátnik ma priviedol až do kancelárie Magdalény Glesnerovej. Zvítali sme sa a ona mi v krátkosti predstavila svoju momentálnu prácu.

Potom ma zaviedla za inou dramaturgičkou. V miestnosti, kde táto pani sedela, viseli dva veľké plagáty. Na prvom bola Marylin Monroe a na druhom Audrey Hepburn z filmu Raňajky u Tiffanyho.okrem-absolvovania-polovice-staze-som-si-uzila-aj-nase-hlavne-mesto Táto dáma mi vysvetlila celý zložitý výrobný proces obyčajnej relácie. Teda nielen to vonkajšie natáčanie, ale všetko, čo tomu predchádza (schvaľovanie nápadu, napísanie scenára, organizácia výroby…). Veľmi dôležitou súčasťou je aj financovanie, ktoré je v našej televízii jedným z mnohých problémov, ktoré musia riešiť. A v tej chvíli som si uvedomila, čo vlastne toto oddelenie, zamerané na vzdelávanie a na detského diváka, vyrába. Predovšetkým, také programy, aké na iných, komerčných televíziách nenájdete! Je smutné, že na výrobu vzdelávacích vysielaní a relácií pre deti nie sú peniaze. V dnešnej dobe všetko nahradilo iné médium – internet. Ale koľko informácií na webe je chybných a nepresných? A s akými rôznymi nebezpečenstvami môžu deti na internete prísť do styku? Tak tieto otázky by si mal klásť azda každý koncesionár.

Ďalší deň som absolvovala prehliadku budovy. V strižni sme zastihli strihača s režisérkou, ktorí práve spracovávali materiál natočený s deťmi na liptovskom salaši. Porozprávali mi o klapkách a záberoch z nakrúcania, ktoré i napriek svojej nápaditosti museli byť vystrihnuté. Z niekoľkohodinového natáčania sa teda vyberie toľko záberov a zostrihajú sa tak, aby mali určitú logickú nadväznosť, výpovednú hodnotu a kvalitu. Potom sme obišli pár štúdií a dokonca i réžiu. Veľa televízorov, zopár stoličiek, množstvo tlačidiel… už tam chýbal len tím!

Po rýchlej prehliadke druhého poschodia – strižne – sme skončili opäť na jedenástom u dramaturgov. Mala som skvelú možnosť vidieť prácu dramaturga. Táto osoba v prvom rade komunikuje s autormi, ktorí prídu s myšlienkou napísať napr. scenár na seriál či reláciu. Ak to dramaturga zaujme, začnú spolupracovať, aby sa nový projekt dostal do výrobnej fázy. Taktiež môže vpísať určité poznámky, ktoré zvýšia kvalitu scenára alebo niektoré scény skrátiť, napr. kvôli financiám. Kým dramaturgovia musia prečítať stovky návrhov, než nájdu niečo normálne, potom spolupracovať s autorom, neskôr so štábom a občas riešia nejeden projekt denne, tak práca redaktora v spravodajstve je len prechádzka ružovým sadom. Pozrela som si výrobu športových sumárov a správ. Ale nie z pohľadu diváka, ani účastníka v štúdiu, ale stážistu v réžii. Zúčastnila som sa výroby športových sumárov Góly – body – sekundy naživo v miestnosti réžie a strávila som deň s redaktorkou Simonou. V réžii už boli všetky stoličky obsadené, všetko išlo zrazu rýchlo, ladne a dokonale. Režisér hovoril, čo vykonať, v miestnosti nepanoval žiaden stres, každý sa sústredil na svoju prácu. A ako to už býva u chlapcov od športu, nesmel chýbať humor v podobe vtipu redaktora, ktorý na záver do titulkov namiesto „Dovidenia” napísal „Dovi dopo!”. Moderátor je však profesionál a redaktor sa neskôr ospravedlňoval tým, že moderátora na nejaký chyták vopred upozornil.

Na nasledujúci deň som sa nadmieru tešila. Strávila som ho v spravodajstve STV. Ešte len som stála medzi dvermi spravodajstva a oni už boli o mne informovaní. Veď predsa, akí by to boli spravodajci, keby si ma už nepreklikli? No pred tým, ako som išla do terénu s redaktorkou Simonou Simonovou, prešla som si strižne. V nich spravodajcovia spracúvajú tzv. suroviny, teda čerstvý materiál z externého natáčania. Taktiež mi vysvetlili, prečo tu majú až tri druhy strižní – natáčajú na všetko od známych betakaziet až po blue-ray disky. Ale strih, ktorý je robený pre STV, sa aj tak musí nahrať v konečnom dôsledku na betakazety. Moja sprievodkyňa spravodajstvom Simonka mala tému „Povodne – poisťovne”. Vzala dokumenty k téme, mikrofón, kameramana a naprieč Bratislavou sme išli po príspevok. Pri „leteckej” návšteve poisťovne sme počkali na hovorkyňu, redaktorka jej predstavila tému a hneď ostrý záber. Niektoré hovorkyne to zvládnu okamžite, niektoré sa zakoktajú a neskôr to musí redaktor alebo strihač vystrihnúť. pocasie-nam-prialo-aj-pri-vyrobe-rozpravky-na-cervenom-kameniNa niekoľkosekundový vstup stačí jedna šikovná redaktorka a jeden zručný kameraman. Dôvod, prečo je v oddelení spravodajstva toľko redaktorov, je jasný. Okrem toho, že je rôzny počet správ, uzávierka na dodanie reportov je 13.00 h. Simonka mi rozprávala, že raz strihala materiál dokonca v aute cestou do televízie, len aby stihla aspoň hlavné správy.

Po „šichte” som sa rozprávala s dramaturgičkou Glasnerovou o rozdieloch výroby príspevku a filmu. Pri filme treba viac ľudí, tam sa práca rozdeľuje, no pri príspevku sa všetky povinnosti delia medzi redaktora a kameramana. Teda ani sa nedá povedať, ktorá práca je ľahšia alebo ťažšia. Výrobu filmu som si však odpozerala nasledujúci deň. Miesto: Červený Kameň, žáner: rozprávka, režisér: Braňo Mišík. Film je vo svojej podstate rozdelený na určitý počet obrazov, ktoré sa skladajú z menších obrazov, ktoré sa neskôr v strižni zostrihajú do výslednej podoby. V ten deň natáčali štyri obrazy – dva v lese a dva v kaštieli. V lese bolo prioritné zobraziť prírodu a v kaštieli išlo hlavne o predvedenie citu a profesionality hercov. Úloha zvukára bola v tomto druhu snímky dôležitá práve pre okolité zvuky, ako napr. šum lesa či štebot vtákov. Jeden čistý záber sa vyrábal dovtedy, pokým nebol dokonalý. Musím ešte spomenúť, že ku klasickým záberom sa prirábajú podobné, ale z iného pohľadu, čo my v televízii vidíme len pár sekúnd, no v skutočnosti sa taký záber robí aj hodiny. Iné to je s výrobou zvieracej rozprávky. Trpezlivosť pri takomto druhu výroby je veľmi dôležitá. Zachytiť ten pohľad toho zvieratka, tú polohu a prirodzený pohyb…

Na film som bola veľmi zvedavá, pozrela som si ho v premiére tieto Vianoce na obrazovke STV. A najviac sa teším, keď sa vrátim späť do STV odžiť si ďalšie dva týždne svojej stáže.

autorka článku a foto: Lucia Holienčinová

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.