Po finančnej stránke sú doktorandi akýsi špeciálny prípad. Nepatria celkom ani do skupiny študentov, ani k zamestnancom. Je preto dobré vedieť, aké finančné povinnosti a naopak úľavy osoby na doktorandskom stupni štúdia nadobúdajú.
Študent doktorandského študijného programu v dennej forme s trvalým pobytom na Slovensku, ak už nezískal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, má počas trvania štandardnej dĺžky štúdia nárok na štipendium. Do vykonania dizertačnej skúšky musí byť najmenej vo výške 9. platovej triedy a prvého platového stupňa podľa osobitného predpisu a po vykonaní dizertačnej skúšky najmenej vo výške 10. platovej triedy a prvého platového stupňa podľa osobitného predpisu. Štipendium, ktoré doktorand poberá, nepredstavuje jeho príjem zo závislej činnosti. Nemá teda nárok na dovolenku či iné výhody, ktoré pre bežných zamestnancov upravuje zákon. Štipendium je však oslobodené od dane a je akceptované ako vlastný príjem manžela alebo manželky. To znamená, že ak je váš partner daňovník, môže si ho uplatniť ako nezdaniteľnú časť základu dane.
Keďže podľa zákona od 1.9.2007 už doktorand nie je vnímaný ako zamestnanec vysokej školy, tá nie je jeho zamestnávateľom. Za doktorandov na dennej forme štúdia teda nemusí odvádzať poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Doktorand tak nie je poistený v Sociálnej poisťovni a nie je zabezpečený ani dávkami nemocenského poistenia. Ak však chcete mať nárok na dávky zo sociálneho poistenia, môžete si ho platiť dobrovoľne.
Roky, ktoré strávite na doktorandskom stupni štúdia, sa vám nezarátavajú do dôchodkového poistenia na účely starobného dôchodku. Ak ste však mladší ako 26 rokov, máte trvalý pobyt na Slovensku a stanete sa invalidom, invalidný dôchodok vám bude priznaný. V prípade, že doktorandské vzdelanie ešte nemáte, neprekračujete štandardnú dĺžku štúdia alebo nie ste starší ako 30 rokov, na dennom štúdiu za vás zdravotné poistenie zaplatí štát. Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme je najmenej tri roky a najviac štyri roky, v externej forme najviac päť rokov.
autor článku: Boris Hostinský
autorka foto: Bc. Petra Čergeťová
