Pozrime sa na obrazy. Nie sú pekné. Sú zakryté komentármi. Aký má kritika význam pre umenie? Môže byť kritika umením? Má kritika rovnocenné postavenie ako umenie? Potrebujeme cudzí názor?
Výstava I don´t like Jána Triašku v Nitrianskej galérii. Like alebo don´t like? Obrazy sú… Sú to obrazy? Obrazy sú prekryté kritikou. Možno je to tak so všetkým, na čo sa dívame, že nám cudzie názory bránia. Obrazy sa pod kritikou strácajú a pôvodné dielo takmer vôbec nevidieť, len slabo presvitá. Napríklad cez vystrihnuté písmená kritiky. „It is not well made, it is too depressive! Why don´t you paint it in different way?” Sú tie obrazy vôbec pekné? Záleží na tom? Do obývačky by si to dal málokto, ale obývačka nie je kritériom dobrého umenia. Môže byť umenie zlé? Ak budete chcieť myslieť, táto výstava sa vás bude veľa pýtať.
V hlave neostávajú ani tak obrazy, ako skôr otázky.
Kritika je nalepená cez pôvodné obrazy, zakrýva ich. Vrstva kritiky či kompetentného názoru je dobre zrozumiteľná. Na rozdiel od pôvodnej maľby. Slová sú v angličtine, jednoduchej, nie vždy správnej. Písmená sú vystrihnuté do krycej vrstvy, komentovanú maľbu vidíme len cez priezory písmen. Cez ružové, fialové, sivé, čierne alebo biele rámce. Niektoré maľby sú zreteľnejšie, pretože kritika ich zakrýva len písmenami. Dokonca sa stáva, že kritiky sa prekrývajú, reagujú na seba. Prvý komentár tvrdí, že obraz by mohol byť aj lepší, ten druhý vraví fajn, ale slová nech sú trefnejšie! Komentáre na seba nadväzujú a tvoria dialóg. Do dialógu sa môžete zapojiť aj vy, stačí napísať svoj názor, ak nejaký máte.
Tvoria kritika a maľba jeden celok alebo sú proti sebe?
Môže kritika ovplyvniť umenie alebo vytvoriť umenie? Kritika väčšinou stojí nad vecou a posudzuje, ale Triaška si ju vystrihol a privlastnil. Úplne suverénne. „No! It is not well painted, wrong theme!” Umelec vytrhol kritiku z jej sveta a priniesol si ju k sebe. Na obrazoch je kritika skôr smiešna, než závažná. Komentáre už nepôsobia tak múdro. Hoci, aký múdry je názor, že obraz je priveľký? Ktovie, na obrazoch sa o tom nepíše.
Ján Triaška je veľmi ironický autor. Vlastne je veľmi zlomyseľné vystavovať v galérii zarámované komentáre. A pozývať návštevníkov, aby sa dívali a premýšľali. Obrazy sa skrývajú za komentáre, nemôžu hovoriť sami za seba. Sú ako v klietke. Alebo sa obrazy skrývajú, možno ani nemajú čo povedať, možno ožívajú až s kritikou? Na druhej strane, Triaškove obrazy ožili komentárom, komentár je ich doplňujúcou súčasťou, akokoľvek sa na obrazy (očami) pozrieme.
Triaška použil kritiku a tým ju zosmiešnil. Pritom nejde o vymyslenú kritiku, komentáre patria skutočným slovenským teoretikom umenia. Zainteresované komentáre nalepené cez obrazy už nikto neberie vážne. „It is impossible to look at it too long.” Sú naše názory menejcenné oproti tým titulovaným? Ako môžeme vedieť, že autor nezosmiešni aj náš názor? Čo ak nás už zosmiešnil? Záleží mu vôbec na divákovi? Nezáleží. Robí si žarty. Autor zároveň spochybňuje všetky reči a úvahy o umení. Napríklad tento článok.
autorka článku: Ivona Pekárková
zdroj foto: Nitrianska galéria
