„S divadlom na večné časy…“

Staré divadlo Karola SpišákaNarodeniny patria k tým okamihom v živote, kedy oslavujeme svoju existenciu, kedy si prajeme do budúcnosti len to najlepšie, a kedy sa stretávame s ľuďmi, ktorých máme radi a s ktorými chceme stráviť tieto momenty. A čo také narodeniny divadla? Divadlo, tak ako aj ľudia, prežíva chvíle radostné i menej radostné, a čas v ňom sa občas ani nezastaví a občas tak rýchlo utečie, že nezbadáme, koľko rokov tu s nami je. Dňa 4. marca oslávilo Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre svoje 60. narodeniny.

Staré divadlo Karola Spišáka tu nie je len pre seba, ale predovšetkým pre divákov, na čo poukazuje aj program aktivít, ktorých sa mohli návštevníci zúčastniť. Pred divadlom deti zo základných umeleckých škôl realizovali svoje predstavy a vyfarbili strnulé biele dosky, čím skrášlili divadelný múr. Vo vnútri sa každú hodinu konali interaktívne prechádzky po zákutiach divadla, na ktorých návštevníkov sprevádzali Vojačik Ra a Baletka Lu. Prehliadka začala pri vrátnici, kde bola bábka životnej veľkosti – vrátnička, ktorá v divadle pôsobí už sto rokov.

Na prvom poschodí čakala živá šatniarka Hilda, ktorá porozprávala, čo všetko za tie roky ľudia zabudli v šatni, a ponúkla deti cukríkmi a narodeninovými klobúčikmi. Ďalej sme prechádzali úzkou uličkou plnou šatní, v ktorých sa pripravujú herci na svoje vystúpenie. V jednej z nich bola herečka, opakujúca si svoj text. Dlhou chodbou sme sa dostali až na javisko. Našli sme tam herca, sústreďujúceho sa na rolu. Zrazu sa zdvihla opona a zaznel potlesk. Návštevníci, ako i sprievodcovia, sa následne presunuli do hľadiska, v ktorom sedeli bábky. Potom sme zišli až do Štúdia Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, v ktorom sme stretli obrovského draka. Členom súboru a zamestnancom divadla robí najväčšiu radosť úsmev na detskej tvári.Keďže drak už bol unavený, Baletka Lu s Vojačikom Ra nás zaviedli do „divadelného neba”, teda do študovne dýchajúcej rozprávkami namaľovanými na stene, kde dvaja anjelici stáli pri marionete divadla.

Popoludní program pokračoval seminárom o histórii a postavení Starého divadla Karola Spišáka v Nitre v kontexte stredoeurópskej kultúry. Už v úvode semináru súčasný riaditeľ divadla Ondrej Spišák zdôraznil, že aj dospelé deti sú pre nich mládežou, a pripomenul, že v divadle sa dejú zázraky. Taktiež ozrejmil tematické zameranie hier a vyslovil snahy, aby inscenácie mohli navštevovať celé rodiny. Seminár viedla docentka Ida Hledíková, divadelná kritička a teatrologička, ktorá vo svojom príspevku zhrnula históriu a významné osobnosti, ktoré prechádzali uličkami divadla a svojou prácou ovplyvnili jeho ďalšiu existenciu a smerovanie. Na ňu nadviazal historik divadla Ján Predmerský, ktorý skúmal činnosť divadla v rokoch 1951 až 1955 a všímal si hlavne výtvarnú stránku, pričom spomenul meno maliara a sochára Tibora Bártfaya a iných. Nasledoval príspevok herca Jána Hrmu, ktorý ponúkol pohľad na scénu z vnútra súboru. Spomenul režisérov, s ktorými spolupracoval, ako aj ich vplyv na divadlo a svoj prejav okorenil spomienkami na inscenácie aj na samotného Karola Spišáka, ktorý bol divadlu veľkou oporou v zlých časoch. Tu nadviazala na Jána Hrmu aj súčasná dramaturgička divadla Veronika Gabčíková, ktorá pripomenula zásady Karola Spišáka: Deťom len to najlepšie a Divadlo pre celú rodinu, ktoré sa stali tradíciou Starého divadla, nesúceho jeho meno.

Na seminári sa zúčastnili nielen tí, ktorých toto divadlo akokoľvek zaujíma, ale aj bývalí spolupracovníci a hlavne bývalí herci a herečky, ktorí si určite po toľkých rokoch mali čo povedať a pospomínať na všetky spoločné chvíle v divadle. Po seminári sa v priestoroch divadla konali dve vernisáže – výstavy malieb detí Základných umeleckých škôl v Nitre a výstavy z dielne Divadelného ústavu.

O 19. hodine sa začal oficiálny galaprogram: „Takí sme boli, takí sme…” pri príležitosti 60. výročia vzniku divadla. Niesol sa v duchu spomienok na históriu divadla a inscenácie, ktoré sa v divadle hrali. Po zábavných ukážkach z hier odovzdal podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Vladislav Bórik do rúk riaditeľa divadla Ďakovný list predsedu NSK a medailu za prácu v oblasti divadelnej kultúry. V ďakovaní a blahoželaní pokračoval primátor Jozef Dvonč, ktorý Ondrejovi Spišákovi odovzdal Cenu primátora mesta Nitry. Herečke Oľge Schramekovej zablahoželal k jej životnému jubileu, ktoré slávi v týchto dňoch, a poďakoval jej za prínos na poli kultúry.

Pri okrúhlych jubileách sa zvykne bilancovať. Ako by zhodnotil výročie Starého divadla Karola Spišáka jeho riaditeľ Ondrej Spišák?

„Ako šesťdesiat rokov nádherných inscenácií, vrcholov a samozrejme, niekedy i pádov, ale vždy sa divadlo pozviechalo a zažívalo nové a nové vrcholy.” Už počas svojej existencie sa divadlo presťahovalo z rôznych budov, momentálne sa nachádza na Ulici 7. pešieho pluku, taktiež menilo aj svoje názvy: od Bábkarského súboru pri Nitrianskom krajovom divadle (súčasné Divadlo Andreja Bagara), cez Západoslovenské bábkové divadlo až po jeho dnešný názov. Vystriedalo sa v ňom veľa hercov, umelcov… „Momentálne sa naše divadlo snaží o moderné divadlo, zrozumiteľné a príťažlivé pre súčasných mladých ľudí,”  dodáva Ondrej Spišák, podľa ktorého je Staré divadlo Karola Spišáka divadlom pre deti a mládež. „V poslednom čase sa nám darí podchytiť dosť ťažkú divácku skupinu – dospievajúcu mládež, ktorá potrebuje závažnejšie témy. No a chceli by sme byť zároveň aj divadlom tzv. rodinného typu, kam môžu prísť celé rodiny a v každom predstavení si nájdu niečo pre seba.”

“Vďaka výstave žiakov ZUŠ, ktorá sa odohrávala vonku, sa nám podarilo uzavrieť Ulicu 7. pešieho pluku. Chceme dokázať, že táto ulica by mala byť súčasťou pešej zóny, pretože k divadlu ten pokoj a noblesa patrí. Ulica je dnes uzatvorená od piatej rána do deviatej večera, zatiaľ sa žiadny dopravný kolaps nekonal. Pevne verím, že v budúcnosti bude táto ulica pešia,” povedala Gabčíková. A ako vnímajú oslavy divadla samotní herci ? „Ja zatiaľ ešte pracovne, ale dúfam, že večer ich budem vnímať ako oslavy,” začal Rado Hudec a pridala sa Lucia Korená: „Ja som tiež dosť unavená, lebo pre nás zainteresovaných je to v podstate pracovná povinnosť, ale večer bude veľké mecheche a strašne sa naň tešíme.” Herec Milan Vojtela narodeniny považuje za veľké jubileum: „Vnímam veľmi pozitívne, že sa divadlo dožilo 60 rokov a hlavne, že už toľko rokov robí radosť.” A čo by zaželal Milan Vojtela divadlu do ďalších rokov? „Aby malo strašne veľa divákov, dobrých prajných ľudí, dobrých hercov, dobrých režisérov a ešte aspoň stonásobok dnešného veku.” My z redakcie časopisu Občas nečas sa, samozrejme, pripájame ku gratuláciám.

autorky článku: Lucia Holienčinová, Lenka Káčerová
autori fotografií:
Lucia Holienčinová, František Kolář

Zdieľajte článok

Komentáre:

2 thoughts on “„S divadlom na večné časy…“

  1. Prosím, môžem obdržať email od dramaturgičky p. Veroniky Gabčíkovej? – počúval som radio Devín.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.