Som študent, tringelty nedávam!

Malá pozornosť poteší každého.Tringelt, prepitné, dýško, bakšiš, tip, trinkgeld, atď. Slová označujúce zväčša kovovú pozornosť, ktorá usmievavým čašníkom, kaderníčkam so zlatými rukami, ale i rýchlym taxikárom veselo zaštrngoce v peňaženkách. Kedy prepitným potešiť a kedy sa mu,  naopak,  vyhnúť? Máme sa červenať, ak si počkáme aj na posledný cent? Prinášame vám sondu do ťažkého života tringeltov…

Prepitné poznali už v časoch francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Dnes ním označujeme odmenu za kvalitnú službu, peniaze nad rámec stanoveného účtu. Vyjadrujeme ním svoju spokojnosť, vďaku. V niektorých krajinách je samozrejmosťou a zvykom. Ak totiž zabudneme načrieť do vrecka, hoci nám cudzinec ukázal len smer cesty, dá to na sebe patrične poznať. V tomto prípade platí staré známe – aký kraj, taký mrav. Ani na Slovensku nie sú tringelty neznámym pojmom. V gastronómii sa treba vedieť obracať.Ak nás totiž personál rýchlo, ochotne a s úsmevom obslúži alebo pomôže s nečakaným problémom, formulkou „to je dobré” si ho uctíme často vyššou sumou, ako sme pôvodne plánovali. Niekedy však kvalita služieb ani tak nerozhoduje. Stačí pekný dekolt alebo exotický muž za okienkom zmrzliny a peniažky sa od nás odkotúľajú akoby samé. Ale pozor! Ak do nás uhundraný taxikár celú cestu hustí, akí sú dnešní ľudia nevychovaní a drzí, centov naviac sa asi nedočká.

O akých sumách sa vlastne bavíme? Výška tringeltu sa pohybuje v rozpätí od 5 do 15% z ceny za služby. Ak by ste v pizzérii platili 20 €, ďalšie 2 € by mali skončiť v pokladničke čašníka. Niekedy však stačí zaokrúhliť sumu nahor a slušný obsluhujúci nám poďakuje aj za 20 centov. Ten menej slušný sa kyslo usmeje a v jeho pamäti budeme figurovať ako lakomci. „Mňa poteší aj jeden cent. Znamená to, že s mojou obsluhou boli spokojní a to ma teší. Najväčší tringelt som však dostal od jednej slečny. Koncom roka mi dala 1200 Sk za krásne prežitý rok s mojou obsluhou,” smeje sa barman Rudo (25).

Aj pozornosť vo forme prepitného podlieha istým pravidlám. Na Slovensku stačí barmana alebo kaderníčku zastaviť vo vydávaní poďakovaním alebo už spomínaným „to je dobré”. Rovnako si môžete počkať na výdavok a drobné si nevziať. A ak vám v luxusnejších podnikoch prinesú účet na tanieriku prikrytý obrúskom, po jeho vyplatení na ňom môžete nechať aj cengajúcu odmenu. Tí, ktorí na platenie využívajú kreditky, by však tringelty mali zvážiť. Majitelia totiž nie sú povinní rozdiel odovzdať zamestnancom. Pozor si však treba dávať na nepríjemné trapasy. Spomína čašník Rado (30): „Raz som asi zle pochopil jedného pána pri platení, aj keď mi na to nič nepovedal. Platil 13,17, podal mi 50 eur a povedal 20. Tak som mu vydal 30 eur. Doteraz neviem, či to myslel tak, alebo chcel sumu zaokrúhliť len na 13,20.”

Zatiaľ sme písali o tom, koľko a kedy vyloviť z tajnej priehradky peňaženky. Mnohí z nás si však počkajú aj na posledný cent a starostlivo ho vhodia do hlineného prasiatka. Niektorým dávanie tringeltov nevonia, pretože sami žiadne nedostávajú. Iní sa odvolávajú na omnoho zodpovednejšie povolania, v ktorých o malom prilepšení len snívajú. Ďalší si takýto špás jednoducho nemôžu dovoliť alebo len očakávali rýchlejšiu obsluhu či pôsobivejšiu barmanskú šou. Na začervenanie sa, keď čašník slimačím tempom pátra po tých správnych medenákoch, naozaj nie je dôvod. V prvom rade si treba uvedomiť, že o tringelte rozhodujete len a len vy sami. Ak sa prefíkaný obsluhujúci nevracia s výdavkom, treba si ho otvorene vypýtať. Ak vás chce takto dostať do úzkych, robí chybu. Na vrátenie peňazí totiž máte nárok! Na Slovensku neobstoja ani podniky, ktorým na účtoch svieti aj tzv. povinné prepitné, ako ho poznáme zo sveta. Obchodná inšpekcia označila takéto jeho vymáhanie za bezdôvodné obohacovanie sa. Čašníci sa tak naďalej musia snažiť a obskakovať nás, nie naše peňaženky.

Úsmev a ochota vždy zabodujú.Ako to však s prepitným funguje v zahraničí? Predtým, ako vycestujete, by ste si mali čo-to zistiť aj o miestnych zvyklostiach. V niektorých krajinách totiž prepitné chápu ako urážku (napr. v Japonsku), v podnikoch iných štátov je zarátané priamo v cene a už ho od zákazníka nevyžadujú. V mnohých metropolách (v Londýne, Moskve, Ríme, atď.) však čašníci veľmi nápadne striehnu na peňaženky svojich chlebodarcov a neštítia sa vybehnúť za nimi aj na ulicu a drobné si dodatočne vypýtať. Iná je situácia v Egypte a niektorých exotických destináciách. Takzvanému „bakšišu” sa nevyhnete. V islamských krajinách znamená bakshish dar a povinnosťou bohatého je podeliť sa s chudobným. Rýchlo však zistíte, že pre Egypťanov sú bohatí všetci zahraniční turisti! Miška (26) spomína, že hneď po vystúpení z lietadla a odvážaní do rezortov sa prejavili tamojšie zvyky. Tomu, kto si nepriplatil, vyhodili kufre z autobusu. V Káhire sa zase na návrh dvoch tmavších mužov dali vyfotiť, no aby foťák dostali späť, museli obetovať aj nejaké „money”.

Otázkou teda ostáva: Dať či nedať prepitné? Odporúčame riadiť sa zdravým sedliackym rozumom a odpoveď príde sama. A ak si nie ste istí, či máte vôbec na zaplatenie účtu, stačí s úsmevom povedať: „Som študent, tringelty nedávam!”

autorka článku: Jana Trebulová
autor fotografií: Rudolf Ottinger

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.