Na stole sa kopia knihy, v Ais-e pribúdajú nové a nové termíny na skúšky a hlavy preplnené informáciami rôzneho druhu už začínajú bolieť. Valí sa to na vás z každej strany a vy neviete, čo skôr? Áno, je tu skúškové. Slovo, ktorého sa študenti boja ako čert svätenej vody. Našťastie, vyslovíte ho len dvakrát v roku, no i tak dá poriadne zabrať.
A nielen vášmu mozgu, ale i zdraviu. Študenti si veľmi radi nechávajú veci na poslednú chvíľu. „Však času je dosť,” poviete si. No mesiace prejdú ako voda a vy čochvíľa zistíte, že času je stále menej a menej. A tak len bezducho pozeráte do počítača a rozmýšľate, čo skôr. Dopísať seminárku o dialektológii alebo sa tú dialektológiu začať učiť? Okrem toho, že sa môžete z toľkého učenia zblázniť, hrozí vám i choroba zvaná prokrastinácia.
Prokrasti… čo?!
Predstavte si, že k tej seminárke predsa len sadnete, otvoríte word, napíšete úvodnú stranu, obsahujúcu názov školy, fakulty, témy a meno. Potom si vzdychnete, idete na internet s cieľom získať nejaké materiály k danej téme.
Najskôr však musíte ísť skontrolovať svoje maily, triedny mail, prihlásiť na obed, skontrolovať zázračný facebook, či sa tam náhodou nestalo niečo zaujímavé. Okrem niekoľkých like-ov nič zaujímavé, tak si aspoň pozriete profily priateľov, či tam neobjavíte niečo pozoruhodné a hľa! Najnovšia pieseň od Tiny, to musíte like-núť a zdieľať.
Zrazu sa pozriete na hodiny a zistíte, že je už pokročilý čas, treba ísť spať, takže zo seminárky nebude nič ani dnes. Vás to ale nenormálne trápi a hryzie svedomie i ďalšie dve hodiny v posteli. Je vám to povedomé? Tak potom máte nábeh na spomínanú prokrastináciu.
Prokrastinácia je výraz pre chorobné odkladanie si dôležitých vecí na neskôr. Postihuje najmä ľudí, ktorí sú vo svojej práci nútení požívať hlavu, teda aj študentov. Je to problém predovšetkým tých, ktorí si nevedia správne zorganizovať čas. Je pravdou, že poriadnou dávkou šťastia sa i týmto spôsobom dopracujete k diplomu i zamestnaniu, no v budúcnosti vám to môže priniesť poriadne problémy, ak si na to zvyknete a budete na poslednú chvíľu nechávať i návštevy lekárov či rôznych úradov.
Prečo je to tak?
To presne nevie nikto. Príčin môže byť niekoľko, napríklad veľké sebavedomie i nízke sebavedomie. Sebavedomý človek si povie, že on je tak šikovný, že učenie či seminárka mu nezaberie viac než deň a nechá si to na poslednú chvíľu.
Potom sa stane čosi nevídané – múza nekope, pamäť mozgu neprijíma žiadne informácie. Človek začne panikáriť, má zo seba zlý pocit a stihne to len tak-tak s odretými ušami a kruhmi pod očami.
Opačným prípadom je, keď si človek neverí a má pocit, že to nezvládne. Obranná reakcia? Odkladanie, odkladanie a ešte raz odkladanie. Výsledok je nakoniec podobný ako v prvom prípade.
Najlepšou liečbou je prevencia
1. dôležitý bod – kúpiť si nejaký pekný diár (v dnešnej dobe je ich skutočne neúrekom, rôznych veľkostí a motívov) a začať si plánovať čas.
2. potrebný bod – diár pravidelne sledovať a dopisovať nové termíny. Najväčší zábudlivci totiž diáre a podobné záležitosti veľmi radi strácajú alebo zabudnú zásuvke a už sa viac k nemu nedostanú.
3. najdôležitejší bod – dátumy dodržiavať. Viem, je to ťažké, ale tréning spraví poriadnych ľudí i z tých najväčších zábudlivcov. Diár vám nielenže ušetrí kopu miesta v pamäti, ale aj pomôže predísť stresu a prebdeným nociam v skúškovom období.
Byť študentom je niekedy skutočne ťažké. No jednu vec majte na pamäti: „Po búrke vždy vyjde slnko.” Vždy to tak bolo, je, aj bude. Takže nezúfajte, smelo proti prokrastinácii a za dobrými hodnoteniami.
autorka: Dana Bednárová
foto: Petra Čergeťová
