Tak ako niečo začne, musí aj skončiť. Podobné slová zneli z úst dramaturga Svetozára Sprušanského, keď sa lúčil s divákmi po poslednom predstavení divadelnej hry Adam Šangala. V repertoári Divadla Andreja Bagara v Nitre mala táto inscenácia miesto od roku 2003 a po neuveriteľných 158 predstaveniach odchádza do divadelného archívu.
Máloktorá hra má za sebou toľko ako Adam Šangala. Pôvodne to bol projekt DAB v Nitre a folklórneho súboru SĽUK, no asi v tretine príprav SĽUK od projektu odstúpil a divadlo sa rozhodlo uskutočniť ho svojpomocne. Snaha sa vyplatila. Hra bola taká úspešná, že v roku 2010 sa diváci dočkali obnovenej premiéry a cesta Adama, ktorého stále niečo nútilo utekať, bola späť na doskách divadla.
A o čom je vlastne toto predstavenie? O všetkom. O hľadaní, o láske, o trápeniach, o prevracaní kabátov. O Slovákoch v období prác na panskom, kde ľudia hľadali útek od bolesti a utrpenia a zároveň chceli šťastne žiť. Sníval o tom aj výnimočný Adam Šangala, ktorý vedel napísať svoje meno. Chcel spoznať svet a nájsť pravé šťastie. Na svojej ceste odkryl tajomstvá lásky i zrady. Chlapec, ktorý nemá rád krv, rodák z oravskej dedinky Koziná, opúšťa starostlivú matku a dostáva sa k regrútom, krásna krčmárka Judita ho učí tajom lásky, uniká pred grófom Markočom, stretáva krásnu Betku, s ktorou plánuje žiť, vzpiera sa úkladom rodiny Praskovských na hrade Beckov, neustále prenasledovaný bielou laňou – obrazom smrti a krvi.
Na konci Adam umiera. Napriek tomu to nie je smutný koniec. Všetkým posiela odkaz, aby sa radovali zo života a odmietli ruku diabla. Len čo doznel smiech, ľuďom sa tlačila do očí slza. Akoby si aj sami herci uvedomovali, že prichádza koniec. Výborné výkony a silný potlesk sprevádzali derniéru až do poslednej sekundy predstavenia. A aj po ňom. Herci si spomenuli na všetkých, ktorí sa na inscenácii podieľali, pomáhali pri príprave alebo za niekoho zaskakovali. Pohľad hore s očami od sĺz patril tým, ktorí posledné predstavenie hry na motív románu Ladislava Nádaši Jégeho sledovali z divadelného neba.
Režisérsku stoličku zaujal Jozef Bednárik, dramaturgiu mal na starosti Svetozár Sprušanský, libreto je z pera Jozefa Paštéku a pod hudbu sa podpísal Vašo Patejdl. Slová ku krásnym piesňam, ktoré si človek spieva aj na druhý deň, zložil Kamil Peteraj. Herecký výkon Milana Ondríka, Branislava Matuščina, Juraja Hrčku, Ľudmily Trenklerovej i všetkých ostatných povýšil túto hru na skutočný skvost, ktorý sa oplatí nezabudnúť. Ak vám bude za Adamom Šangalom smutno, možno ho uvidíte na televíznej obrazovke. Túto inscenáciu totiž vysielala pred časom Česká televízia, takže život Adama, ktorý poznal iba písmená A, D, M, Š, N, G, L a vryl sa nielen do pamäte, ale aj do sŕdc ľudí, nie je nadobro preč.
autorka článku: Andrea Janovská
autor fotografií: Collavino
