Autorky: Karin Huňadyová, Tamara Kováčová
Na víťazstvo čakali tri roky a do zápasu vstupovali s jediným cieľom – vyhrať. Hokejový tím Univerzity Konštantína Filozofa nastupoval proti tímu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity s odhodlaním, ktoré vystihovali aj slová nášho kapitána Samuela Matúša, ktorého sme vyspovedali a priniesol nám aj zákulisné informácie. „Išli sme si po výhru, aj keby mali traktory padať z neba.“ A práve toto odhodlanie, bojovnosť a tímová hra napokon priniesla UKF dlho očakávanú výhru.
UKF nastúpila do zápasu 10. novembra s mladou zostavou, v ktorej nechýbalo množstvo prvákov. Práve mladí hráči, z ktorých viacerí stále aktívne hrávajú hokej, boli pre tím veľkým prínosom. Počas celého zápasu pôsobila UKF ako silnejší tím, čo sa snažila potvrdiť už od úvodných minút. Na ľade sa od začiatku odohrával plnohodnotný hokejový súboj. Naši hokejisti aktívne napádali súpera, naháňali puky, nebáli sa ani hry do tela a s ich nasadením pripomínali ligový zápas. Prvá tretina priniesla množstvo bojovných momentov, no ako prví sa dokázali presadiť hráči SPU, ktorí približne päť minút pred jej koncom otvorili skóre 1:0.
Druhá tretina sa začala netradične – namiesto klasického hokeja sme si mohli užiť súťaže, ktoré preverili zručnosti a rýchlosť hráčov oboch univerzít. Prvou disciplínou bola streľba pukom okolo mantinelu. Súťaž odštartovali hráči SPU, ktorých puk sa zastavil na modrej čiare. Za UKF nastúpil do súťaže náš kapitán Samuel Matúš, ktorému sa podarilo poslať puk ďalej, a tak bod za prvú disciplínu putoval na stranu UKF.
Druhou súťažou bolo rýchlokorčuľovanie, v ktorom si sily zmeral jeden hráč z každého tímu. Tentoraz boli úspešnejší zástupcovia SPU. O víťazovi tretej disciplíny, ktorou boli samostatné nájazdy, rozhodli opäť hráči UKF. Vďaka dvom víťazným disciplínam získala UKF bod, ktorý znamenal vyrovnanie celkového skóre zápasu na 1:1.
Po súťažiach sa zápas vrátil do svojho pôvodného tempa. Druhá tretina bola rovnako aktívna ako tá prvá a na ľade pribúdalo veľa osobných súbojov, vylúčení, presilových hier aj oslabení. Približne päť až sedem minút pred koncom druhej tretiny dostala UKF príležitosť zahrať si presilovú hru v pomere 5 na 4. Tú dokázala využiť a streleným gólom sa dostala do vedenia 2:1. Tento moment bol pre tím mimoriadne dôležitý nielen z hľadiska skóre, ale aj psychiky. „Veľmi nás to nabudilo a vedeli sme, že toto nemôžeme pustiť už ani keby sa čokoľvek stalo,“ opísal atmosféru po strelenom góle kapitán tímu Samuel Matúš.
Pred začiatkom záverečnej tretiny bolo jasné, že rozhodujúce minúty si vyžiadajú maximálnu koncentráciu. Ako nám kapitán prezradil, pokyny v kabíne boli jednoznačné: „Hrajme, ako keby bol stav 0:0, na sto percent. Musíme dávať pozor hlavne vzadu, aby nám neuchádzal puk.“ Hráči UKF tak vstupovali do poslednej časti zápasu s cieľom udržať si vedenie, no zároveň nepodceniť súpera.
Tretia tretina bola zo všetkých najviac napínavá. Na ľade nechýbala tvrdá hra ani množstvo osobných súbojov. Napätie postupne narastalo a každý puk mal svoju cenu. UKF sa však podarilo streliť ďalší gól, ktorý tím ešte viac nakopol a dodal mu potrebnú energiu do záverečných minút. Krátko po ňom získala výhodu presilovej hry až v pomere 5 na 3, a to štyri minúty pred koncom zápasu. Hoci túto príležitosť nedokázali premeniť na ďalší gól, získali priestor na upokojenie hry a ešte viac sa utvrdili vo svojom odhodlaní doviesť zápas do víťazného konca.
Zvyšné minúty sa niesli predovšetkým v defenzívnom duchu. Hráči UKF sa sústredili na obranu, kontrolovali hru a nedovolili súperovi dostať sa pred bránku. Ich cieľ bol jasný – udržať náskok a nenechať si víťazstvo uniknúť pomedzi prsty.
Záver napokon odštartoval oslavy, na ktoré tím a celá univerzita čakala dlhé tri roky. UKF zdolala SPU konečným výsledkom 3:1 a opäť si vychutnala pocit víťazstva s pohárom v rukách. Víťazstvo bolo dôkazom tímovej spolupráce, odhodlania a bojovnosti každého hráča. Mladá zostava ukázala, že vek ani množstvo prvákov nie sú prekážkou, ak tím spája spoločný cieľ.
Po rokoch čakania tak UKF opäť oslavuje víťazstvo. A ako ukázal tento zápas, keď sa spojí správna motivácia, tímový duch a chuť bojovať až do poslednej sekundy, ani „padajúce traktory z neba“ nemusia byť prekážkou.
Titulná fotografia: Karin Huňadyová
