Autor: Illia Simonik
Návštevníci Krajského osvetového strediska v Nitre zaplnili vo štvrtok 5. novembra výstavné priestory pri príležitosti vernisáže výstavy Zmätené zo stola. V dvoch výstavných sálach sa stretli dva umelecké svety, ktoré na prvý pohľad pôsobia odlišne, no spája ich spoločný menovateľ – človek, jeho príbeh a emócie.
Autormi výstavy sú Radim G. Drinka a Martin Kováčik, ktorých spája dlhoročné priateľstvo, hudba, poézia aj výtvarná tvorba. Návštevníci si mohli prezrieť práce vytvorené technikou vypaľovania do dreva, realistické kresby, portréty aj autorské texty. Organizátori zároveň pripravili priestor na neformálne stretnutia pri pohári vína a drobnom občerstvení, čo vytvorilo príjemnú atmosféru na rozhovory o umení i samotných dielach.
Pre Radima Drinku znamená výstava významný krok v jeho tvorivej ceste. Hoci je vyštudovaný germanista, už niekoľko rokov sa venuje pyrografii, teda vytváraniu obrazov vypaľovaním do dreva. K tejto technike sa dostal náhodou, keď pred rokmi pripravil vlastnoručný darček pre svoju dcéru. To, čo malo byť jednorazovým nápadom, sa postupne zmenilo na vášeň. ,,Začal som sa tomu venovať úplne neplánovane,” povedal v osobnom rozhovore.
Inšpiráciu spočiatku hľadal na internete, sledoval tvorbu zahraničných autorov a učil sa metódou pokusov a omylov. Dnes vo svojich dielach najčastejšie zachytáva portréty a ľudské výrazy. ,,Veľmi rýchlo som zistil, že najväčšia výzva pre mňa sú portréty. Výrazy ľudí, v ktorých sa odzrkadľuje radosť, smútok alebo strach,” vysvetlil.
Jednou z výrazných častí jeho tvorby je séria troch tanečníc. Pri nej sa pokúsil zachytiť nielen postavu, ale aj svetlo, pohyb a atmosféru divadelného priestoru. Návštevník tak nevidí iba obraz, ale má pocit zastaveného okamihu na javisku. Výstava je pre Drinku zároveň najväčšou prezentáciou jeho tvorby. Kým na kolektívnych výstavách zvyčajne vystavoval len niekoľko diel, tentoraz predstavil približne tridsať prác.
Úplne iný prístup ponúka druhý autor, Martin Kováčik. Ako učiteľ sa dlhodobo venuje kresbe a portrétnej tvorbe. Na vernisáži predstavil nielen svoje práce, ale aj ukážky tvorby žiakov, ktorých vedie k systematickej práci a rozvíjaniu talentu.
Pri rozhovore s návštevníkmi sa však Martin Kováčik nevracal len k technike kresby. Oveľa viac hovoril o trpezlivosti, disciplíne a o tom, ako ľudia často príliš rýchlo vzdávajú vlastné sny. „Väčšina ľudí odpovie, že nevie kresliť. Potom sa pýtam, koľko hodín sa o to pokúšali,“ povedal v osobnom rozhovore počas vernisáže.
Aj preto sa rozhodol vystaviť práce svojich žiakov. Nie preto, aby ukázal dokonalosť, ale aby pripomenul, že za každým dobrým výsledkom stoja desiatky hodín práce, omylov a nových pokusov. Práve schopnosť nevzdať sa považuje za jednu z najdôležitejších vlastností človeka.
Tento pohľad sa odráža aj v jeho portrétoch. Hoci sa usiluje o realistické spracovanie a venuje pozornosť každému detailu, technická presnosť pre neho nie je cieľom. Dôležitejšie je zachytiť človeka samotného. „Ten portrét musí byť o tom, že tam je človek.“ Pri pohľade na vystavené práce je zrejmé, že práve oči zohrávajú v jeho tvorbe mimoriadne dôležitú úlohu. Sú miestom, kde sa podľa autora stretáva technika s emóciou a kde portrét prestáva byť iba kresbou.
(Výstava potrvá do 19. novembra 2026, prístupná je v pracovných dňoch od 10.00 do 17.00 h.)
Titulná fotografia: Illia Simonik
