Výmena trénerov nie je odpoveďou na zázraky. Červení diabli siahli po ďalšom mene a odmietajú vystúpiť zo začarovaného kruhu (komentár)

Autor: Leo Ďurický

Prestupová politika Manchestru United vyvoláva obavy už niekoľko rokov, zatiaľ čo fanúšikovia si postupne osvojili netradičné kroky vedenia. Klasická zmena sa opäť dotkla trénerského kresla, ktoré po sérii neuspokojivých výsledkov našlo ďalšieho nového majiteľa. Ale predsa zvyk je železná košeľa.

Prevzatie červeného kormidla sa stalo počas posledných sezón najťažšou možnou úlohou vo futbalovom svete. Človek začína nadobúdať pocit, že by mohol uzatvoriť celoživotnú stávku o pôsobení hlavného trénera na lavičke mužstva z Manchestru. Umiestnenie v zostupovom pásme tentoraz nepresvedčilo netrpezlivých majiteľov o zotrvaní Michaela Carricka.

Jeho úspešné ťaženie v minulej sezóne otvorilo možnosť predĺženia spolupráce a prechod na pozíciu hlavného trénera. V prebiehajúcom ročníku sa bohužiaľ tešil z ligového víťazstva iba v auguste a stratené body ho tradične stáli miesto za postrannou čiarou. Nenaplnený potenciál sa tak pokúsi oživiť Mauricio Pochettino, ktorý sa stal pravdepodobne ďalšou korisťou v tejto nevyspytateľnej šachovej partii.

Problém spočíva najmä v tom, že výber nového trénera je v poradí už trinástou voľbou za posledných trinásť rokov. Ľudia preto naďalej nedokážu pochopiť smerovanie klubu a jeho momentálne nastavenie. Vyzerá to tak, že vedenie jednoducho nedokáže poskytnúť zaručenú dôveru a priestor na manévrovanie so svojou vlastnou identitou, ktorá je typickou súčasťou každého trénera v novom prostredí.

Nespokojnosť s týmito rozhodnutiami dávajú najavo zápas čo zápas aj fanúšikovia, ktorí sa navyše aj v poslednom ligovom zápase postavili proti svojráznemu vedeniu. Význam ich nápisov na transparentoch dopĺňali hlasné pokriky, ktoré jednoznačne mierili k sektoru hlavných predstaviteľov a dožadovali sa revolučných zmien.

Prehĺbená kríza súvisí aj s prístupom hráčov, ktorí nespĺňajú taktické požiadavky a na ihrisku pôsobia nesústredeným dojmom. Ich mentálne nastavenie preto nemôže počas každého polročného pôsobenia meniť vždy rozdielna osobnosť. Hráči sa musia naučiť pracovať s touto situáciou a nenechávať o sebe pochybovať ani v najmenšom okamihu.

Pozitívne myslenie a víťaznú mentalitu musí určite nastaviť tréner a pomôcť obnoviť stratenú sebadôveru. Pochettinov efekt bude závisieť najmä od presadzovania jeho herného štýlu, ktorý sa môže vo väčšine detailov líšiť od jeho bývalých predchodcov. Budovanie vlastnej koncepcie bude musieť zapôsobiť aj na predstaviteľov vedenia.

Tí by sa však mohli radšej sústrediť na výkonnostnú úroveň svojich hráčov a hľadať chybu tam, kde by sa mohla nachádzať. Pretože tieto unáhlené rozhodnutia sa takmer vôbec nepodobajú slávnemu Manchestru United a narúšajú vytvorenú autoritu, ktorá bola častou ozdobou minulého aj súčasného storočia. Na vine je ale neustále tréner, a preto bude každé jeho obdobie pripomínať náznaky časovanej bomby.

FOTO: unsplash.com

Zdieľajte článok