Autorky: Karin Huňadyová, Tamara Kováčová
Univerzitná chodba sa dňa 4.11.2026 premenila na miesto, kde išlo o to najcennejšie – ľudské zdravie a život. Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva v spolupráci s Fakultnou nemocnicou v Nitre zorganizovali podujatie “Univerzitná kvapka krvi”, ktoré opäť dokázalo spojiť študentov aj pedagogických zamestnancov s jediným spoločným cieľom – pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú.
Odberový deň priniesol solidaritu, vzájomnú spolupatričnosť a silného komunitného ducha, ktorý k akademickej pôde neodmysliteľne patrí. Počas celého podujatia sme boli priamo na mieste. Okrem odvážnych stálych darcov sme vyspovedali aj odborníčku MuDr. Deákovú. Prezradila nám rady a tipy pred odberom, aká je momentálna situácia s negatívnymi krvnými skupinami, ale aj to, čo ju aj po rokoch najviac dojíma.
MUDr. Deáková sa odberom venuje približne štyri roky. Prezdradila nám, že význam tejto práce si uvedomuje najmä vďaka skúsenostiam z nemocničného prostredia. ,,Za najkrajšie považujem odhodlanie ľudí pomáhať, aj keď ich občas potrápi nevoľnosť.” Negatívne zážitky vníma len minimálne. ,,Uvedomujem si, že každý odber predstavuje skutočnú pomoc.” Deň pred odberom odporúča prijať dostatok tekutín, približne tri litre a v deň odberu si dať ľahké raňajky, ktoré nie sú mastné a mliečne. Dôležitý je aj oddych a vynechanie športových aktivít pred odberom. Taktiež spomenula, že darcov je pomerne dosť, no náročnejšia situácia je pri ľuďoch s Rh negatívnym faktorom. ,,Takýto ľudia tvoria menej ako 20 percent populácie.” Vysvetlila nám, že pacientovi s Rh negatívnym faktorom totiž nemožno podať inú krv a práve preto sú títo darcovia nenahraditeľní.
Obrátili sme sa aj na rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Dr. h. c. prof. RNDr. Františka Petroviča, PhD., MBA, ktorý má bohaté osobné skúsenosti. ,,S darovaním som začal v tridsiatich rokoch a odvtedy sa táto činnosť stala dôležitou súčasťou môjho života, mám za sebou má už viac ako 50 odberov.” Jeho hlavnou motiváciou je možnosť dobrovoľne pomáhať druhým. ,,Uvedomujem si, koľko ľudí potrebuje krv pri úrazoch či náročných operáciách.” Správu o záchrane ľudského života dostal prvýkrát pred približne dvoma rokmi. ,,Bol to veľmi príjemný pocit a jedna z najkrajších skúseností, aké môže darca zažiť.” Práve takéto spätné väzby ho motivujú pokračovať v darovaní. Podľa jeho slov sa tradícia odberov krvi na univerzite začala približne pred dvadsiatimi rokmi a je rád, že stále aj pokračuje. Keďže je pravidelným darcom, samotný proces v ňom nevyvoláva stres. ,,Pred darovaním netreba hladovať, ľahké raňajky sú dôležité aj preto, aby človeku počas odberu neprišlo nevoľno,” zdôraznil.
Vyspovedali sme aj študentov, ktorí nám priblížili svoje osobné skúsenosti s darovaním krvi. Ako prvého sme sa spýtali Emana, študenta Katedry anglistiky a amerikanistiky. Jeho motivácia je jednoduchá, no o to významnejšia. ,,Chcem pomôcť.” Hoci zatiaľ nedostal správu o tom, že jeho krv zachránila konkrétny ľudský život, určite by ho to potešilo. ,,Cítil by som sa naozaj poctený.” Pred odberom myslel aj na praktické veci, ako je vhodné oblečenie s rukávmi, ktoré sa dajú jednoducho vyhrnúť alebo odopnúť.
Následne sme oslovili Mateja z Katedry informatiky, ktorý sám priznal, že sa ešte nepovažuje za pravidelného darcu. K prvému darovaniu ho priviedla sestra, ktorá ho na odber zavolala. Hlavným dôvodom, prečo sa rozhodol darovať krv, je dobrý pocit z toho, že môže pomôcť druhým. Prezradil nám, že mu počas prvého odberu prišlo trochu nevoľno. ,,Musel som sa napiť a zdravotníci ma uložili do polohy, pri ktorej som mal nohy vyložené vyššie.”
Ďalej sme sa presunuli k ďalšiemu Matejovi, tentoraz z Katedry matematiky. Ten patrí medzi skúsenejších darcov. ,,Na odberové kreslo som si sadol už siedmykrát.” Považuje to za dôležitú činnosť a chce túto možnosť využiť vždy, keď môže. Na rozdiel od iných darcov nemáva žiadne ťažkosti. ,,Po darovaní sa cítim veľmi dobre a proces zvládam bez problémov.”
Univerzitná kvapka krvi nebola ani zďaleka len o konečných číslach, ale predovšetkým o skutočnej ľudskosti a odvahe pomáhať druhým, napriek tomu, že nevieme o koho konkrétne ide. Ako nám v rozhovore potvrdila aj MUDr. Deáková, práca na mobilných odberoch je výnimočná tým, že sa pri nej stretávajú s ľuďmi odhodlanými pomáhať. Aj keď niekoho občas potrápi nevoľnosť alebo strach z ihly, túžba pomôcť vždy zvíťazí. Či už išlo o skúsených darcov, alebo prvodarcov, všetci z odberového kresla odchádzali s hrdosťou.
FOTKY: Karin Huňadyová
