Čo to čudné slovo v titulku znamená? Je to hra, do ktorej sa môže zapojiť každý bez ohľadu na „knihovyznanie”. Ak máte chuť čítať, vzdelávať sa prostredníctvom kníh, stačí prísť, vybrať si tú najzaujímavejšiu a prípadne pustiť do obehu svoju vlastnú. Skriňu s knihami nájdete v budove Filozofickej fakulty na treťom poschodí.
Nápad rozbehnúť Knihotoč sa zrodil v hlave magisterky Miroslavy Režnej z Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie UKF. Ochotu a záujem našla u druhákov v odbore estetika. A buďme úprimní, ak má niekto výsadu rozvíjať a šíriť túto aktivitu, sú to práve oni. Aspoň na začiatku. Zapojiť sa môžu nielen knihomoli, ale absolútne ktokoľvek. Ak ste si práve teraz povedali, že na našej univerzite sa opäť rozbieha ďalší nudný projekt, uisťujem vás, že to tak nie je. Jeho história je dlhá, možno trochu kľukatá, no v konečnom dôsledku veľmi pútavá.
Táto myšlienka rozkvitla pred niekoľkými rokmi v Amerike a je známa pod názvom Bookcrossing. Predstavuje veľký medzník, pretože ide o vec nevídanú, sršiacu originalitou. Určite sa aj vám stalo, že sa vo vašich rukách ocitlo hodnotné dielo, napr. kniha, o ktorú ste sa chceli podeliť s niekým iným. A tak ste ju požičali, posunuli ďalej. Druhú osobu kniha natoľko uchvátila, že sa rozhodla ukázať jej výnimočnosť ostatným. A tak postupom času knihy čakali na svojich nových čitateľov doslova kdekoľvek: v parku na lavičke, v školskom bufete, v hromadnej doprave, ale aj na verejných toaletách. Je prirodzené, že tieto „potulné” knihy čoskoro prekročili hranice a rozšírili sa doslova do celého sveta. Asi tak nejako mohol vzniknúť predchodca Knihotoču.
Literárny vír neobišiel ani takú malú krajinu, akou je Slovensko. Možno sa s ním už niektorí z vás stretli, pre iných je to ešte len novinka. V každom prípade púť Knihotoču sa nemohla vyhnúť ani kultúrnemu mestu Nitra. Jeho pointou je rozprúdiť literárne povedomie a zvýšiť čítanosť. Najskôr u študentov, časom aj u širšej verejnosti.
Asi sa pýtate, prečo by ste mali uprednostniť tento neznámy fenomén pred univerzitnou knižnicou či klasickým kníhkupectvom. Po prvé, treba spomenúť, že je to zadarmo, čo poteší každého študenta. Po druhé, nie každému sa chce absolvovať prechádzka smerom na Zobor, a keďže „Štefánička” je na strategickom mieste v blízkosti Mlynov, je to výhodné. Ľudia chodia do knižnice zvyčajne s istým zámerom, vytýčeným cieľom. Často sa spája s poľovačkou na knihy (najmä odbornými), ktorým sa nikto z nás nedokáže vyhnúť. Do projektu Knihotoč sa zapája čoraz viac nadšencov. Orientuje sa hlavne na beletriu, ktorá motivuje ľudí k relaxačnému čítaniu. Bola som prekvapená, aké tajomstvá sú v tej zvláštnej skrini. Keďže knihy pulzujú po celej UKF, nikdy neviete, čo nové vás čaká.
Ako sa vraví, nesúď knihu podľa obalu. Zrejme tu neobjavíte knihy v luxusnom šate, nie sú totiž kupované. Zabudnite na fádny internet a poťažkajte si tieto vzácne diela, síce trochu ošumelé, no voňajúce minulosťou. Práve tým sú výnimočné, pretože majú jadro, ktoré vás pohltí.
Ak aj vás zaujal tento projekt, príďte a vyberte si z knižnej ponuky. Nezabudnite o tom informovať svojich známych a podať im knihu so slovami: „Toto si musíš prečítať!” Stanete sa tak poslom Knihotoča – projektu pre sčítaných ľudí.
Manuál ku hre Knihotoč:
1. Prezri si register kníh.
2. Vyber si tú (pre teba) najlepšiu.
3. Čítaj a raduj sa.
4. Ak si tvorivý, resp. ak ťa kniha zaujala, napíš svoj názor k priloženému papieru na poslednej strane knihy a pomôž tak ostatným správne si vybrať.
5. Po dočítaní knihu vráť tam, odkiaľ si si ju požičal.
(Ten, kto si ju uchmatne, bude stíhaný knižnou kráľovnou a hrozí mu trest – udelí sa podľa počtu strán knihy.)
Registrácia
Ak sa aj ty chceš stať anonymným členom Knihotoča, ak už nechceš v škole stretávať nahnevaných, unavených či inak štúdiom znechutených občanov, dones nejakú dobrú knihu (okrem Leninových zväzkov). Zachrániš ju pred červotočom. Označ ju špirálkou = logom Knihotoča, ktoré nájdeš na knižnej základni (tretie poschodie Filozofickej, čarovná skriňa, malá škatuľka). Čím viac kníh sa bude medzi študentmi točiť, tým viac usmievavých tvárí budeš stretávať na našich chodbách
autorka článku: Kristína Jurzová
autorka fotografií: Miroslava Dudášová
