Drive, akčný/krimi, USA 2011, 100 min, scenár: Hossein Amini, réžia: Nicolas Winding Refn, kamera: Newton Thomas Sigel, hudba: Cliff Martinez, hrajú: Ryan Gosling, Carey Mulligan, Kaden Leos, Bryan Cranston, Albert Brooks, Ron Pearlman, Oscar Isaac a i.
Drive je jeden z tých filmov, na ktoré nezabudnete. Spojenie umeleckého a akčného filmu je totiž nezvyklé nielen pre Hollywood, ale aj pre divákov. Takýto nápad sa zrodil v hlave holandského režiséra N.W. Refna a je len na vás, či ho budete považovať za dobrý.
Vodič bez mena – Driver (R. Gosling) si na živobytie zarába ako automechanik, vodič auta pri rôznych lúpežiach a filmový automobilový kaskadér, jeho snom je však byť pretekárom. Jazdenie je jeho život. Nasťahuje do susedstva krásnej Irene (C. Mulligan), ktorá vychováva svojho malého syna Benicia (K. Leos), pretože jej muž je vo väzení. Táto trojica sa začne vzájomne citovo zbližovať, čo naruší príchod Ireninho manžela Standarda (O. Isaac). Ten je zapletený do kšeftov s nebezpečnými ľuďmi, ktorým dlží peniaze. Keď sa začnú vyhrážať jemu a jeho rodine, Driver sa mu snaží pomôcť. Spolu s ním sa zúčastní lúpeže v záložni, tá sa však kvôli podrazu zo strany komplicov skončí tragicky a je na Driverovi, aby celú situáciu vyriešil. Hoci sumár deja vyzerá ako motív štandardného akčného filmu, príbeh a obsah zohrávajú v tomto prípade druhoradú úlohu. Prím nehrajú akčné scény, ale umelecký podtext filmu.
Z vizuálnej stránky originalitu filmu podčiarkujú spomalené zábery a kontrastné prechody, ako aj ostrý strih. Ten pôsobil v niektorých prípadoch rušivo, pretože narúšal líniu rozprávania – a práve tu sa najviac prejavil rozpor medzi akčnosťou a umeleckosťou. Hoci je za striedaním rýchlych prestrihov a spomalených záberov skrytý autorský zámer, v niektorých prípadoch sa divák môže cítiť zmätene či znudene. Atmosféra filmu sa už od začiatku nesie v duchu 80. rokov – a nielen kvôli typickému úvodnému titulkovému písmu. Svoju úlohu tu zohrala syntetizátorová hudba a zobrazovanie mesta zločinu a polície. Práve tieto zložky (hudba, spomalené zábery, ostrý strih) vytvárajú umelecko-metaforickú zložku filmu, ktorá je vyvažovaná akčnosťou dejovej stránky. Táto rovnováha je však veľmi krehká.
Ryan Gosling, ktorý bol vyhlásený za najkrajšieho muža sveta, tu namiesto sladkého chlapca hrá drsňáka. Tento herec sa stal známym vďaka úlohe šarmantného zvodcu z Crazy Stupid Love, a ten typ úlohy bol preňho ako stvorený. Vysporiadať sa s charakterom akčného hrdinu, ktorý si vždy zachováva chladnú hlavu a veľa toho nenahovorí, bolo preňho určite ťažké. Kvôli minimu vypovedaných slov a nevýraznej mimike však niekedy pôsobil dojmom, akoby nevedel, čo sa okolo neho deje. Hoci by sme jeho charakter mali vnímať ako prototyp chladnokrvného a cieľavedomého hrdinu, ktorý však má srdce na pravom mieste, pôsobil skôr ako „Rainman”, ktorý vie len jazdiť a nič iné ani v živote nechce. Stretla som sa aj s názorom, že Gosling si za túto rolu zaslúžil Oscara, ale neviem, či ako herec dorástol na herecký minimalizmus, ktorý si môžu dovoliť len skutoční profesionáli ako Humphrey Bogart napríklad vo filme Casablanca.
Ostatní herci vlastne Goslingovi iba sekundujú. Bryan Cranston v úlohe Shannona vystupoval v otcovskej úlohe Driverovho zamestnávateľa, ktorý chcel založiť pretekársky tím. Carey Mulligan bola ako hlavná postava dosť nevýrazná – asi preto, že jej vzťahu s Driverom chýbala vášeň a týchto dvoch sme videli len v kvázi romantických scénach a najvášnivejšou časťou filmu bol ich bozk vo výťahu, v ktorom o chvíľu na to Driver zavraždil jedného z gangstrov. Mafián Bernie (A. Brooks) pôsobil celkom kamarátskym dojmom – až kým neukázal, ako vie narábať s nožmi, narozdiel od svojho parťáka Nina (R. Pearlman), ktorý vyzeral ako karikatúra mafiána z 80. rokov. Príchod Ireninho manžela Standarda sľuboval napätie či konflikt, ale to vyjadrila len jedna krátka scéna, po ktorej sa už s Driverom spriatelili. Dá sa teda povedať, že tento film mal len jednu hlavnú postavu – vodiča.
Vzhľadom k tomu, že akčné filmy sa podobajú ako vajce vajcu, je akákoľvek snaha o originalitu chvályhodná. Tarantino ju v Pulp Fiction dosiahol humornosťou až absurdnosťou spojenou s prekvapivo dômyselným dejom, zatiaľ čo Refn sa o originalitu pokúsil umeleckým rozmerom scenára. A tak, hoci autorom filmu nemožno vyčítať nedostatok kreativity, toto dielo vyznieva stále iba ako pokus natočiť niečo, čo tu ešte nebolo. Práve toto sa niektorým zdá byť pri natáčaní filmov kľúčové, preto sa stretnete v súvislosti s touto snímkou aj s mnohými pozitívnymi ohlasmi a je jedným z najdiskutovanejších filmov roka.
autorka článku: Hana Justová
zdroj fotografií: FilmDistrict
