Bláznivý apríl si z nás robí žarty

stres-2Apríl je známy najmä vďaka veselým kanadským žartíkom či mokrej Veľkej Noci, no to nie je ani zďaleka všetko. Je mesiacom, kedy sa naše nálady striedajú ako ponožky. V jeden deň prekypujeme šťastím, na druhý by sme sa najradšej zahrabali do perín a celý deň z nich nevyliezli. Áno, bláznivý apríl, bláznivé počasie, bláznivé nálady sú tu.

Ak si myslíte, že sa pred počasím schováte, zlá správa – pred nepriazňou oblohy niet úniku. Zastihne vás i v prípade, že celý deň máte zatiahnuté závesy a snažíte sa nepočuť dopadajúce kvapky dažďa na parapetné dosky vašich okien. Jednoducho povedané, slnko i mraky si nás nájdu vždy a všade. Záleží na človeku, do akej miery je na meniace sa počasie citlivý. Na svete sa nájdu i ľudia, ktorí na zmenu počasia reagujú veľmi prehnane a citlivo. Stáva sa vám, že ste v daždivom počasí nervózny, agresívnejší, bolí vás hlava alebo staré zranenie? Ak ste si odpovedali na niektorý z týchto príkladov kladne, tak je vaša diagnóza jasná. Meteosenzitívnosť.

Meteosenzitívnosť vôbec nie je výmyslom dnešnej doby, ktorým sa ľudia snažia ospravedlňovať svoje nevrlé správanie či ospalosť a lenivosť. Vplyvmi počasia na nálady človeka sa zaoberali už významní grécki lekári ako Galenos, Aristoteles či Hippokrates. Už oni uvažovali o tom, že meteosenzitívni sú všetci ľudia. Každý z nás sa totiž musí prispôsobovať zmenám teploty, vlhkosti či tlaku.

Niektorí sú však citliví viac, iní menej. Ako sme už spomínali, citlivosť na počasie sa okrem nervozity či zvýšenej agresie môže prejavovať i bolesťami svalov, chrbta, starých zlomenín či zranení. Okrem fyzických problémov sú však o niečo horšie tie psychické. K nim patrí napríklad únava, podráždenosť, malátnosť, ospalosť či neschopnosť sústrediť sa. Obdobie meniaceho sa počasia neobľubujú ani ľudia, ktorí trpia migrénami. Zmeny tlaku a vlhkosti vzduchu sú totiž veľmi silným spúšťačom obrovských bolestí hlavy.

stres-1Vedci sa ani po stovkách výskumov a pozorovaní nezhodli na všetkých účinkoch počasia na naše nálady. Došli však k záveru, že ak človek strávi na peknom počasí aspoň hodinku, nálada sa mu výrazne zlepší. Ak ho však vyženiete v upršanom počasí na prechádzku alebo ho necháte sedieť doma v slnečnom počasí, na nálade a spokojnosti mu bude stále ubúdať. Aby ste si však nemysleli, že slnko je ideálnym liekom na všetky naše náladové neduhy, musíme vás opäť sklamať. Vedci vo svojich výskumoch zistili, že ideálna teplota, pri ktorej naše telo nepociťuje záťaž, je 22,2 C°. Vyššia teplota už začína mať na nás skoro rovnaké účinky ako dážď. Začíname sa „roztápať”, sme nervózni, podráždení, je nám teplo… Veď to poznáte.

Ako takmer všetko, čo sa s nami deje, i naša meteosenzitívnosť je ovplyvňovaná hormónmi. Za pekného, slnečného počasia sa nám do tela vplavuje seratonín, ktorý vyvoláva pocit šťastia. Seratonín je hormón, ktorý je obsiahnutý v slnečnom žiarení.

Je dobré poznať aj význam skratky SAD. Áno, v angličtine znamená smutný. SAD je však aj skratka pre sezónnu afektívnu poruchu. Je to porucha nálady, ktorá sa prejavuje najmä v zimných mesiacoch v a oblastiach, kde je minimum slnečného žiarenia. Prejavuje sa najmä chronickou únavou, depresiami, nevoľnosťou a stratou chuti do jedla, čo v konečnom dôsledku spôsobí celkovú apatiu. Ako s tým bojovať? Určite pobytom na čerstvom vzduchu, športom, smiechom a obklopovaním sa dobrými ľuďmi.

Nech je už počasie akékoľvek, apríl nám značí, že jar je už v plnom prúde a čochvíľa je tu slnečné leto s dovolenkami a prázdninami. Preto nezúfajte, keď sa ráno zobudíte do zamračeného dňa, a tešte sa na tie slnečné, ktoré nám určite prinesie máj.

autorka článku: Dana Bednárová
zdroj fotografií: archív

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.