Televízny film resp. miniséria Titanic vznikol v roku 2012 v kanadsko-britsko-maďarsko-americkej koprodukcii pri príležitosti stého výročia najznámejšej námornej katastrofy, ktorá sa stala 15.apríla 2012. Potopenie Titanicu znamenalo smrť pre 1517 ľudí , a táto tragédia sa stala zdrojom viacerých dramatických spracovaní. Najnovšie stvárnenie námorného nešťastia, zobrazuje udalosti na parníku v časovom horizonte niekoľkých dní, pričom nosná časť príbehu sa sústreďuje na deň katastrofy.
Film je rozdelený do dvoch častí a každá z nich má deväťdesiatminútovú stopáž. Prvá časť televíznej minisérie sústreďuje svoju pozornosť na viaceré hlavné postavy, a tak rozohráva spleť dramatických situácií, ktoré tvoria podklad k viacerým dejovým linkám. Príbeh je teda zobrazený z viacerých perspektív, čo umožňuje rôzne pohľady na reflektované skutočnosti. Druhá časť je akoby v istom zmysle zrkadlom časti prvej, opakujú sa v nej takmer totožné scény ako v časti prvej. Malou výnimkou sú určité informácie, ktoré však v konečnom dôsledku výrazným spôsobom dej neobohacujú a nie sú pre celkový dej dôležité.
Výber hlavných postáv (či už historických alebo vymyslených) predstavuje vzorku spoločnosti zo začiatku 20-teho storočia. Na palube Titanicu sa stretáva najvyššia aristokracia, novozbohatlíci, obchodníci, ich slúžiaci, posádka či najchudobnejší cestujúci tretej triedy. Triedne nerovnosti či kastovanie je jednou z hlavných tém (okrem zobrazenia historickej skutočnosti) filmu. Spoločenské konvencie, predsudky a triedne povedomie sú prezentované jednotlivými cestujúcimi a netýkajú sa len predstaviteľov najvyšších tried, ale aj nižších spoločenských vrstiev. Táto téma implikuje v sebe aj problematiku národnej príslušnosti (Taliani, Američania, Íri, Angličania) a s ňou súvisiaci pocit nacionálnej nadradenosti (talianski stewardi neobsluhovali cestujúcich prvej triedy). Z uvedeného vyplýva, že prvý diel filmu sa pokúsil rozohrať a zobraziť naozaj zložitú spoločenskú tému, čo sa mu sčasti podarilo. Príbehy ľudí sú pútavé a triedne delenie je zobrazené atraktívne, na čom má podiel slušný scenár a vierohodné herecké výkony. Avšak k hlbšej dramatizácii či zápletke nedochádza, niektoré príbehy sú len načrtnuté, iné sú nedopovedané. Dôvodom je stopáž a taktiež veľký počet hlavných postáv, ktoré nemajú k dispozícii dostatočný priestor, keďže ide predovšetkým o zobrazenie potopenia Titanicu. Z vizuálneho hľadiska je film klasickým televíznym projektom, ktorý trpí chudobnou výpravou.
Každé filmové spracovanie Titanicu evokuje Cameronov veľkofilm z roku 1997, ktorý je po vizuálnej stránke monumentálnym dielom. Televízny film Titanic má v porovnaní s Cameronovým dielom chabé exteriéry, fádne interiéry a filmové triky. Výprava a efekty sú na veľmi slabej úrovni. Treba však brať do úvahy rozpočet, ktorý v danom televíznom spracovaní bol výrazne nižší. V konečnom dôsledku ide vcelku o slušný, aj keď priemerný film, kde za originálne považujeme rozprávanie príbehu z viacerých perspektív. Spomínaný spôsob dramatizácie robí film pútavým a sčasti tak kompenzuje jednoduchú výpravu a absentujúci vizuálny dojem.
autorka textu: Marianna Frajková
zdroj foto: filmreviewonline.com, imdb.com
