Vysoká škola má byť miestom, ktoré presne zodpovedá našim požiadavkám a spĺňa naše očakávania. Jednou z možností, dnes už ľahko dostupných, je aj zahraničie. Práve študijné pobyty v zahraničí sú skvelou možnosťou, ako si môžeme zdokonaliť jazyk a zároveň spoznať kultúru inej krajiny. Semestrálne, ale aj ročné pobyty slovenských študentov za hranicami sú známou vecou. Poďme sa však bližšie pozrieť na troch študentov, ktorí si vybrali zahraničie ako miesto ich trvalého vysokoškolského štúdia.
Neisté začiatky
Motivácia, výzva, nový svet, väčšie možnosti. To sú len niektoré z faktorov, ktoré ovplyvnili našich respondentov pri výbere vysokej školy. Štúdiom v zahraničí si zdokonaľujeme nielen angličtinu, ale máme tiež možnosť naučiť sa jazyk krajiny, v ktorej sa nachádzame. Predsa len to nie je ľahké a finančne nenáročné rozhodnutie, preto musíme zvážiť všetky aspekty štúdia tak ako Juliana, 19-ročná študentka Canterbury Christ Curch University (CCCU) vo Veľkej Británii: „Ak mladý človek skončí univerzitu na Slovensku a rozhodne sa pracovať a žiť v zahraničí, je len málo slovenských vysokých škôl, ktorých tituly sú plne uznávané mimo našej republiky. Na strane druhej, ak sa absolvent VŠ v zahraničí rozhodne pracovať na Slovensku, je dokonca v mnohých prípadoch uprednostňovaný pred absolventom zo SR.” Život v zahraničí ponúka viac možností vo všetkých oblastiach, či už ide o osobný rozvoj, alebo väčšie pracovné uplatnenie.
Komunikujeme…
Keď už je však rozhodnuté, dôležitá, no nie práve jednoduchá je komunikácia so samotnou školou, ktorú zo začiatku zabezpečujú rôzne agentúry. Tie sa venujú najmä byrokracii a komunikácii so školou. Štúdium v Čechách je dnes pomerne bežnou vecou, no skontaktovať sa s univerzitami v Dánsku či Anglicku je komplikovanejšie. Spokojnosť vyjadrila aj Veronika, 19-ročná študentka 1. ročníka Copenhagen School of Design and Technology: „Agentúra InterStudy, ktorá sa plne venovala mne ako osobe a aj mojej prihláške s maximálnou zodpovednosťou a vážnosťou, komunikovala so školou až do môjho prijatia. Následne už univerzita komunikovala so mnou.”
Prečo nie Slovensko?
„Jedným z dôvodov bolo nekončené počúvanie toho, že si na východe nenájdem prácu a mám ísť čo najďalej,” odpovedal nám Tomáš, študujúci 3. ročník bakalárskeho štúdia na univerzite Vysoké učení technické v Brně. Keďže všetci traja opýtaní predtým žili na Slovensku, napriek tomu, že tu neštudujú, dokážu globálne porovnať situáciu na slovenských školách so situáciou na tej ich. Problém so zamestnanosťou sa netýka len východu Slovenska, je to problém, ktorý sa týka občanov celého Slovenska a v neposlednom rade aj čerstvých absolventov vysokých škôl. „Musím sa priznať, že pri výbere školy som sa riadila všeobecnými stereotypmi, ktoré sú o slovenských univerzitách známe. Tými sú zameranie na teóriu a nie na prax, pretrvávajúca korupcia či riziko straty akreditácie mnohých škôl. Samozrejme, česť výnimkám,” priblížila nám svoje dôvody Juliana.Všetci sa však zhodli na jednom, dôležitom bode, že slovenským vysokým školám chýba prax.
Ach, tie financie
Štúdium na Slovensku spoplatnené nie je, rovnako ako ani v Čechách a Dánsku. Hradiť si musíte len ubytovanie, jedlo a veci spojené so školou a mimoškolským životom. Mnoho študentov si zvyšuje životnú úroveň svojho vysokoškolského života brigádami, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou. Veľká Británia má však štúdium spoplatnené, čo by viaceré rodiny v dnešnej dobe nedokázali „utiahnuť”. Vláda to preto rieši študentskými pôžičkami, ktoré sú študentom prispôsobené. „Výhodou tohto systému financovania je, že študent začne splácať pôžičku najskôr rok po ukončení bakalárskeho štúdia, a to len v prípade, ak bude jeho ročný príjem vyšší ako stanovená hranica,” hovorí Juliana, ktorá využila možnosť študentskej pôžičky. Samozrejme, výška ročného príjmu, po ktorom musí študent začať splácať pôžičku, závisí od krajiny, v ktorej študuje. Hranica sa pravidelne aktualizuje podľa vývoja indexu cien daného štátu. Existujú však aj iné možnosti, ako si študent dokáže na VŠ prilepšiť, a to rôznymi druhmi štipendií.Výška štipendia v zahraničí závisí od toho, či študent pochádza z Británie, EÚ, a iné.
Úskalia internátneho bývania
K študentskému životu mimo domova patrí bezpochyby aj miesto, kde skloníme svoju študujúcu hlavu. Všetky univerzity poskytujú svojim študentom internáty, no nie vo všetkých krajinách je to výhodné. Dokonca aj v Čechách študenti často siahajú po privátoch. „Štát internáty nedotuje, čo spôsobuje, že cena na mesiac sa pohybuje okolo 110 až 150 eur. Preto sa v mnohých prípadoch oplatí presťahovať sa na privát, kde zaplatíte približne rovnako alebo aj menej,” potvrdzuje Tomáš. Všetci traja sa vo svojich odpovediach nezávisle od seba zhodli, že v daných krajinách sa oplatí nájsť si privát, napriek tomu, že zahraniční študenti sú uprednostňovaní. Je to jednak z finančných, ale aj kapacitných dôvodov.
Študujeme, spoznávame, bavíme sa
Nakoniec ostáva už len hodiť očkom na mimoškolský život, pre vysokoškolákov pomerne dôležitý spôsob nadväzovania kontaktov a získavania zážitkov. Do zahraničia vycestuje veľa študentov, a tak či už vo Veľkej Británii, Dánsku či Brne si človek nájde priateľov aj zo svojej rodnej krajiny, čo pomáha prispôsobiť sa novému prostrediu. Samozrejme, jazyk bol spočiatku problémom, ale mladým ľuďom sa ľahko zabieha do nových koľají. Spoznávať nové kultúry, množstvo nových zaujímavých ľudí z rôznych kútov sveta, ich tradície a zvyky. „Čo sa konkrétne Britov týka, sú to vo všeobecnosti ľudia povrchní, nelogickí a veľmi rezervovaní, a preto mi slovenská mentalita napriek všetkému nesmierne chýba,” konštatuje Juliana. Zahraničie je teda veľkým dobrodružstvom, ale stále platí, všade dobre, doma najlepšie.
autorka článku: Adriána Majerčínová
zdroj foto: archív respondentov
