Je absolventom UKF v Nitre, študoval slovenský jazyk a geografiu a teraz pracuje v spravodajstve TA3 ako redaktor a moderátor. Miroslav Kohút je ďalším úspešným absolventom v našom špeciáli.
Ako ste sa ocitli v odbore, ktorý je tak vzdialený geografii?
Po štátniciach som sa rozhodol skúsiť šťastie v regionálnej televízii v Nitre. Tam som získal základy redaktorskej a moderátorskej práce. Po necelom roku som mal pocit, že sa musím posunúť niekam ďalej. Preto som poslal životopis do TA3. Pozvali ma na pohovor a so šéfredaktorkou spravodajstva som sa dohodol, že vyrobím skúšobné reportáže, na základe ktorých sa mali rozhodnúť. Asi o týždeň neskôr ma už privítali v spravodajskom tíme.
Čo vás lákalo na práci v médiách? Nemali ste ambíciu stať sa pedagógom?
Budem úprimný, už od strednej školy ma lákala práca v médiách. No dlho to bola iba vidina, ktorá nemala reálne kontúry. Rovnako musím priznať, že už počas štúdia na UKF som uvažoval nad tým, čo ma bude živiť, a učiteľstvo nebolo na popredných priečkach. Povolanie učiteľa som si čiastočne vyskúšal počas pedagogickej praxe. Za katedrou som sa cítil pomerne dobre, no nemal som ten pocit, že by ma práca učiteľa dokázala uživiť.
Viete si predstaviť, že by ste po skúsenosti s takou „nestereotypnou“ profesiou, ako je novinárčina, zrazu začali učiť? Prečo?
Samozrejme, nikdy nehovor nikdy. Nevylučujem možnosť, že raz, na staré kolená, sa k učiteľstvu vrátim. V horizonte najbližších rokov sa však za katedru postaviť neplánujem.
Aké boli pre vás začiatky v televízii? Štylistika a gramatika – jazyk všeobecne pre vás zrejme problém nebol, ale čo práca novinára? Bolo to niečo nové alebo ste už mali skúsenosti?
Práve jazykové znalosti, ktoré som získal na UKF, mi v začiatkoch veľmi pomohli. No skúsenosti s médiami som nemal v podstate žiadne. Učil som sa takpovediac „za pochodu“ a základy som získaval priamo v nitrianskej regionálnej televízii. Tam si ma vzalo „pod krídla“ pár ľudí, ktorým som za to vďačný. Postupne som sa naučil redaktorskú prácu, ako vyrábať reportáže, neskôr som začal moderovať spravodajstvo. Bola to pre mňa, obrazne povedané, základná škola. Keď som začal pracovať v TA3, až vtedy som zistil, čo je to vysoká škola novinárčiny. Bol to obrovský skok a zvyknúť si na to pracovné tempo, vyťaženie a nároky, ktoré na nás kladú, nebolo jednoduché. Obzvlášť v spravodajskej televízii.
Prekvapilo vás niečo pri práci v médiu? Niečo, čo na obrazovke vyzeralo inak alebo to nebolo vidieť, a vy ste zrazu zistili, ako to naozaj je?
Na obrazovke vyzerá všetko tak jednoducho. Divák dostane hotový výsledok v podobe reportáže, za ktorou ale stojí neskutočné množstvo práce. To však pre ľudí nie je podstatné, nezamýšľajú sa nad tým, ako príspevok vznikol, dôležitý je výsledný efekt. A rovnako som to vnímal aj ja, až kým som sa neocitol na opačnej strane – v pozícii človeka, ktorý chce, podľa možností pútavým spôsobom, informovať verejnosť o aktuálnom dianí. Ak ma niečo prekvapilo, tak je to celý systém prípravy spravodajstva, na ktorom participuje obrovské množstvo ľudí.
Čo vás najviac baví na tejto práci?
Práca v spravodajskej televízii má veľa pozitív. Stretávam sa s desiatkami ľudí, získavam množstvo kontaktov. Na jednej strane som pod obrovským časovým stresom, na strane druhej je to adrenalín, ktorý mám rád. Bavia ma predovšetkým netradičné výroby, ktoré sú neočakávané. Budem konkrétny – tento rok bojovalo Slovensko s povodňami a práve živé vstupy z terénu boli pre mňa situáciou, keď som mal pocit, že robím užitočné spravodajstvo. Zostali sme uväznení pod hradom Devín, doslova odrezaní od sveta. Iba my, zopár vojakov a obrovské množstvo vody zadržiavané bariérami. Strávili sme tam celé dva dni, fungovali sme v núdzovom režime, spali sme len pár hodín v aute. Napriek tomu sme ľuďom prinášali aktuálne informácie naživo. Ako televízia sme mali veľmi dobrú odozvu od divákov, čo ma nesmierne tešilo.
Využívate svoje vedomosti z oblasti geografie pri práci? Ako?
Samozrejme, vedomosti z geografie sa vždy zídu. Napríklad v období nedávno skončených župných volieb sme s kolegyňou dostali za úlohu vytvoriť dvadsaťminútové dokumenty o každom samosprávnom kraji. Špecifiká miest, obyvateľstvo, kultúrne pamiatky, potenciál regiónu. Práve tu boli geografické poznatky na nezaplatenie.
Čoho ste sa museli vzdať kvôli práci v médiu?
Vzdať som sa musel najmä času, ktorý som predtým trávil s rodinou a priateľmi. Menej času mám aj na priateľku, ktorá študuje v Prahe, čím je situácia o dosť komplikovanejšia. Mám ale šťastie, že sú to všetko rozumní ľudia, ktorí vedia, že práca novinára je časovo nesmierne náročná. Na druhej strane, chvíle strávené spolu sa stali vzácnejšími.
Myslíte si, že naša univerzita vo všeobecnosti dokáže svojich absolventov pripraviť na profesijný život?
UKF disponuje kvalitnými pedagógmi, ktorí dokážu študentom odovzdať to najlepšie. Myslím si, že na ťahu sú samotní študenti. Je na nich, či dokážu ponúknutú šancu využiť.
autorka: Lucia Šimová
foto: archív M. Kohúta
