V rámci seminára Na zdravie sa vo večerných hodinách konalo v Univerzitnom tvorivom ateliéri na ŠD Nitra aj predstavenie s názvom Dišputa verejná (O princovi a koňovi). Po decembrovej premiére to bola prvá repríza a ak ste si ju nechali ujsť, nezúfajte, režisérka nám prezradila aj dátum ďalšej reprízy.
Scenár, réžia – Martina Doričová
Dramaturgia – Marcela Králiková
Technická spolupráca – Jakub Jobko
Inscenáciou sprevádza – Zuzana Glatzová
Podúčinkujúce:
Alžbeta Balková
Barbora Michaliková
Veronika Slezáková
Figuranti:
Jakub Prok
Matúš Turčan
Tomáš Truchlík
Zaujímavým na tejto inscenácii bolo vtipné podanie súčasných otázok a paradoxov ľúbostných vzťahov mladých ľudí – študentov vysokej školy. Nejeden divák sa určite neudržal spontánnemu smiechu a zároveň úvahe nad množstvom otázok ako sa vyvíja vzťah muža a ženy. Všetci predsa vieme, že prvé mesiace vzťahu sú iné než po niekoľkých spoločných rokoch. Ako je to chápané jednak spoločnosťou, jednak osobitou povahou každého človeka ako jedinečnej osobnosti, aj to jednou z hlavných myšlienok tejto hry.
„Je to o tom, ako si niekedy isté veci idealizujeme, ako vyhľadávame zbytočné návody na to, ako žiť, a ani ich vlastne nepotrebujeme. Je to tiež o tom, aby sme sa zamysleli, kto nám takéto návody podsúva a prečo,“ vysvetľuje svoj námet režisérka a scenáristka Martina Doričová.
Doba nás naučila vnímať všetko povrchne a s nejakým daným účelom, ale stále sa v niektorých povahách ukazuje schopnosť niečo si vysnívať a ísť si za tým. Naozaj sa oplatí žiť podľa návodov? Keď sa k tejto myšlienke pridá ostrý humor a štipka kritiky, vznikne z toho jedinečná hra.
Nestihli ste premiéru ani reprízu Dišputy verejnej? Nezúfajte! ,,Ak všetko pôjde podľa plánu, tak druhá repríza bude 19. marca 2014 s novou alternáciou,“ prezrádza režisérka.
Čo na to diváci?
,,Bola som veľmi pobavená, zaujímavé spracovanie a aj herecké nadanie hercov som ocenila. Nechýbala tomu poriadna dávka humoru a diváka to určite viedlo k zamysleniu sa. Scenár sa autorke veľmi vydaril. Každému odporúčam túto inscenáciu vidieť.“ (Veronika, 24)
,,Pôsobilo to na mňa prekvapivo dobre, vzhľadom na to, že hercami boli študenti, ktorí sa divadlu venujú len ako záľube. V hre sme mali možnosť vidieť modernejší pohľad na lásku a taktiež rozdiely vo vnímaní lásky v živote. Ako diváci sme sa mohli zamyslieť nad tým, ako niektorí mladí majú voči láske a vzťahom všeobecne predsudky a iní zase snívajú o chvíli, kedy príde niekto, s kým si budú rozumieť vo všetkých aspektoch života.“ (anonym, 19)
autorka: Veronika Selecká
foto: Mária Boháčová
