autorky: Anastasiia Bazarova a Radka Benčová
Play Plautus oživuje antické komédie moderným jazykom – spája Plautov humor s technológiami, hudbou a hravou formou, ktorá diváka vtiahne do deja aj zákulisia. Predstavenie ukazuje, že témy lásky, moci či slobody sú rovnako živé dnes ako pred dvoma tisíckami rokov.
Inscenácia Play Plautus, uvedená 30. apríla, priniesla na divadelné javisko odvážne spracovanie antických komédií. Po viac ako štyroch desaťročiach sa diváci opäť stretávajú s humorom rímskeho dramatika, no tentoraz v podobe, ktorá prepája starovek s modernými technológiami, hudbou aj zákulisným pohľadom na samotné divadlo.
Inscenácia prináša moderné a netradičné spracovanie antických komédií Pseudolus a Strašidlo od rímskeho autora Tita Maccia Plauta. Postavy napríklad hrajú na elektrickej gitare, pracujú s hudbou ako s dôležitou súčasťou deja a niekedy z jedného verša vznikne celá pieseň. Celá inscenácia je otvorená a experimentuje s tým, čo všetko sa dá z Plautových komédií ešte vyťažiť, pričom diváka zároveň zapája do komunikácie.
Staroveké témy a podstata diváckeho zážitku
Tvorcovia sa rozhodli preniesť tieto viac než dvetisíc rokov staré príbehy do súčasnosti a ukázať, že témy ako láska, peniaze, moc či sloboda sú stále aktuálne. Zároveň sa snažia preskúmať samotnú podstatu humoru: na čom sa ľudia smiali kedysi a čo ich dokáže pobaviť aj dnes.
Inscenácia sa zároveň dotýka aj otázky, ako vlastne vyzeralo antické divadlo. Keďže máme k dispozícii predovšetkým texty, všetko ostatné sú len interpretácie. Preto sa tvorcovia sústreďujú najmä na to, čo sa odohráva v hlave diváka a ako predstavenie prežíva.
Zákulisie, prekvapenia a živý humor
Play Plautus nás celkom prekvapil – čakali sme niečo „klasickejšie.“ Veľmi sa nám páčil netradičný prístup k antickým komédiám – tvorcovia sa s nimi nebáli “pohrať” a preniesť ich do súčasnosti. Vďaka tomu to nepôsobilo zastaralo, práve naopak, bolo to dosť živé.
Zaujímavá bola aj realizácia celého predstavenia s projekciou. Nesledovali sme iba dianie na javisku, ale aj čo sa odohráva za oponou. To dalo predstaveniu úplne inú atmosféru. Mali sme pocit, že nepozeráme len samotnú hru, ale aj to, čo sa deje na jej pozadí, a to bolo zaujímavé. V predstavení účinkoval aj živý psík, jeho príchod na scénu vždy rozosmial publikum.
Predstavenie je celkovo pútavé hlavne tým, že sa nejedná o tradičné divadlo. Je trochu experimentálne a iné, než na aké sú diváci zvyknutí – a práve to z toho robí predstavenie, ktoré pritiahne pozornosť mnohých z nich.
Titulná fotografia: Súkromný archív Divadla Andrea Bagára
