Autorka: Alexandra Petrovová
V pondelok 11. mája v štúdiu Divadla Andreja Bagara v Nitre bola premiéra divadelnej inscenácie V mene Ballu. Ide o autorskú adaptáciu próz V mene otca a Veľká láska od slovenského autora Ballu, ktorého texty sa na slovenské javisko dostávajú po prvýkrát.
Balla je autor známy svojím temným humorom, absurdnou logikou a zvláštnym pohľadom na rodinu či medziľudské vzťahy. V tomto duchu sa nesie aj samotná inscenácia režírovaná Júliou Rázusovou. Tá vytvorila mozaiku dávnych spomienok, prelínanie vnútorných výpovedí postáv a spojila ich do jednej divadelnej línie.
V mene otca a Veľká láska
V inscenácii je spojenie týchto dvoch samostatných noviel zobrazované obrazmi generačných tráum, dedičného správania, rodinných konfliktov. V mene otca zobrazuje rozpad rodinných vzťahov a následné odcudzenie postáv. Otec a jeho dvaja synovia hľadajú vinníka, ktorý stojí za rozpadom rodiny. Vykreslené sú tu rôzne obrazy, nachádzame aj retrospektívny pohlaď udalostí, použité sú aj biblické motívy – napr. postava Abraháma. Na druhej strane novela Veľká láska zobrazuje partnerské vzťahy. Tá však nepoukazuje na stereotypné romantické ilúzie a fungovanie v ňom, ale práve naopak. Vykreslená je tu prázdnota, rozpad či zúfalstvo, ktoré môže byť vo vzťahoch prítomné. Ide o vzťah ženy a muža, ktorý trval dva roky. Každý ten vzťah a jeho smerovanie videl inak. Laura – dva roky sa nepohli z miesta, Andrič – dva roky bral ešte len ako začiatok ich vzťahu.
„Aj ľudia, ktorí sa ľúbia, sa navzájom neraz doženú k šialenstvu.“
Pochmúrne zobrazovanie atmosféry, zvláštne, miestami nelogické dialógy či rodinné vzťahy divákovi ponúkajú obraz, v ktorom sú prítomné narušené vzťahové väzby a vnútorné monológy. Tie vyúsťujú k zamysleniu sa samotných postáv na ich funkcie v rodine, na ktoré neboli pripravené – otcovia, ktorí sa nemali stať otcami, synovia, ktorí nevedia byť synmi, matky a dcéry, ktoré opakujú tie isté chyby v rozhodnutiach a správaní. Celý príbeh sa odohráva v rodinnom dome, ktorý sa stáva akýmsi symbolom celej inscenácie. Ide o priestor, ktorý predstavuje zárodok všetkých začínajúcich sa konfliktov, emócií a poznačujúcich spomienok.
V hre je prítomný typický Ballov prvok – absurdný, ironický a pritvrdzujúci humor, ktorý miestami „reže do živého“. V inscenácii ide o vyhýbanie sa stereotypnému, romantickému zobrazovaniu lásky – „Aj ľudia, ktorí sa ľúbia, sa navzájom neraz doženú k šialenstvu.“ Herecké obsadenie tejto inscenácie tvorí Kristína Turjanová, Eva Pavlíková, Oliver Asztalos, Peter Oszlík, Branislav Matuščin a Adam Hilek. Vyzdvihnúť treba aj výtvarné a scénické spracovanie. Autorkou scénografie je Ivana Šáteková, ktorá vzťah k Ballovej tvorbe vyjadrila nasledovne: „Mám rada jeho cynizmus, ktorý mi je blízky. Jeho veľmi presný opis našich rodinných vzťahov, nielen v mojej rodine, ale mám pocit, že nikto nemá ideálne nastavenie vo vzťahoch. To, ako on vie veľmi špecificky a bez príkras opísať, to mi je veľmi blízke. Nemám rada selankovité literárne opisy. Toto tam vôbec nie je a to mám rada na Ballovi.“
Divadelná inscenácia V mene Ballu ponúka divákovi silný, miestami nepríjemný a realistický pohlaď na fungovanie vzťahov vo viacerých rodinách. Vytvára priestor na zamyslenie sa, prečo sa vo vzťahoch správame tak ako sa správame. Prečo sa veľakrát chováme ako naši rodičia a čo nám zanechali v génoch. Ako sme formovaní našou rodinou a či je vôbec možné uniknúť zlým vplyvom z detstva. Ale na tieto otázky si odpovede musí nájsť každý divák sám.
Titulná fotografia: súkromný archív Divadla Andrea Bagára
