Bojná – kusy histórie pod zemou

Nadšenci slovenskej histórie sa stretli pri šálke kávy v kaviarni Gustoso spolu so známym slovenským archeológom Karolom Pietom. Diskusia sa venovala archeologickému nálezisku Bojná v okrese Topoľčany, ktoré je súčasťou slovenskej histórie z čias Veľkej Moravy.

 Prednášku s názvom Archeologický výskum Bojná organizoval Zoborský skrášľovací spolok. O piatej hodine podvečer sa v jednej miestnosti stretol medzinárodne uznávaný archeológ a zároveň vedúci archeologického výskumu Bojná Karol Pieta s viacerými generáciami nadšencov histórie. Prednáška trvala zhruba dve hodiny s prídavkom zaujímavo položených a ešte zaujímavejšie zodpovedaných otázok prítomných. Celý výklad bol doložený prezentáciou, ktorej súčasťou boli priamo fotky z náleziska. Medzi fotografiami sme videli nielen letecké zábery Bojnej, ale aj fotky z výstav, ktoré sa konali v Bratislave, Brne či Komárne.

Archeologické nálezisko je v Bojnej je jedno z najvýznamnejších v Európe
Archeologické nálezisko je v Bojnej je jedno z najvýznamnejších v Európe

Náleziská v Bojnej dokazujú písmo na našom území ešte pred príchodom vierozvestcov

Výskum v Bojnej začal v roku 2007 za podpory slovenskej vlády. Tohtoročná sezóna bola v poradí siedmou. Historické záznamy spomínajú Bojnú už v roku 1912. Celkovo ide o tri obranné systémy z 8.až 10. storočia, ktoré sa pomaly, ale isto začínajú odkrývať zraku archeológov. Keďže sa mnohí archeológovia domnievajú, že toto hradisko zaniklo násilným spôsobom, nachádza sa tu veľmi veľa zaujímavých archeologických nálezov. Tento predpoklad potvrdzujú aj objavené domy s kompletným inventárom, ktorý sa našiel v takej polohe, v akej ho zanechali vtedajší obyvatelia.

Bojná III. Mohyla
Bojná III. Mohyla

Valy, ktoré Bojnú tvoria, majú okolo 12 hektárov a pochádzajú z roku 893 až 894 n. l., teda z čias úmrtia vládcu Svätopluka. Výskumníci to zistili pomocou dendrologickej analýzy, ktorá pracuje metódou získania veku stavby podľa letokruhov, ktoré sa našli na odrezaných stromoch v jej okolí.

Niektoré z nájdených obydlí sú nad úrovňou zeme. Osem z nich sú typické zemnice, čo sú domy zahĺbené do skalného podložia s kamennou pecou. Pri vykopávkach archeológovia objavili aj dve veľké a štyri menšie slovanské mohyly. Najväčšia mala priemer takmer 15 metrov a výšku 1,5 metra.

Pozostatky veže v Bojnej
Pozostatky veže v Bojnej

Pod lesnatým povrchom sa našli zbrane, šperky, kuchynské nádoby, ale aj ostrohy či časti kovových opaskov. Na najväčšom a zatiaľ nie úplne prebádanom nálezisku Bojná I. sa našlo 122 nákončí opaska, 150 iných kovaní a 62 ostrôh. Tieto nálezy nám potvrdzujú, že hradisko bolo bohaté, čo skonštatovala aj medzinárodná odborná komisia.

Mimoriadne známe sú Bojnianske plakety z 9. storočia. Významné sú hlavne preto, lebo dokladajú kresťanstvo a písmo na našom území ešte pred príchodom Cyrila a Metoda. Dohromady sa našlo šesť plakiet, ale archeológovia na čele s Pietom sa domnievajú, že ich je sedem.

Rekonštukcia domu Slovanov v Bojnej
Rekonštukcia domu Slovanov v Bojnej

Zahraničná spolupráca

Jadro výskumu tvoria pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre, no zapojili sa aj poľskí archeológovia. Práve tí boli veľmi prekvapení bohatým náleziskom na tomto území. V ich krajine sa totiž také množstvo archeologických objavov, ako v Bojnej za týždeň, nazbiera zhruba po troch rokoch aktívneho výskumu. V Bojnej vykonávajú terénnu prax aj archeológovia z Nemecka, ale aj miestni obyvatelia, ktorí im pomáhajú.

autorka: Viktória Dušecinová
foto: sav.sk

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.