Oceňovaný dokumentarista, filmár, cestovateľ, ale aj pokorný človek objavujúci iné kultúry, históriu a nepoznané po celom svete – Pavol Barabáš. Občas nečas sa zúčastnil 9. ročníka festivalu Vysoké hory Nitra. Tu si vypočul jeho pestrofarebné rozprávanie, ktoré sa vám pokúsi sprostredkovať.
V sále mestského domu v Nitre začalo šumieť v okamihu, keď sa Pavol Barabáš postavil pred divákov. Takmer každý rok sa na festivale Vysoké hory Nitra premietali filmy jedného z najúspešnejších slovenských dokumentaristov, až teraz si našiel čas a osobne podujatie navštívil.
Prezentácia poznania a úžasu
Filmárova prezentácia poskladaná z ukážok filmov a komentárov, príhod, myšlienok a zážitkov bola obohacujúcim poznaním našej planéty a života na nej. Návštevníci videli ukážky z filmov Amazonia Vertical, Tepui – Cesta do hlbín zeme, Hľadači tieňa, Trou de Fer – Železná diera, Omo – cesta do praveku, Mongolsko – V tieni Džingischána. No objavili sa aj zábery, ktoré v Barabášových filmoch nanájdete.
Veľmi ťažko sa sprostredkúva atmosféra festivalu, kde je ústrednou témou cestovanie, lebo už aj tam ide o informácie z druhej ruky. Cestovanie by si mal každý zažiť sám. Pavol Barabáš je týmto svetom uchvátený a snaží sa ho cez obraz priblížiť všetkým. „Hory na tejto planéte sú vážne úžasné, krásne. Ja som ešte na základnej škole, na strednej, chcel pobehať všetky slovenské kopce, všetky pohoria. Neskôr som robil nosiča v Tatrách, asi deväť sezón. A moja prvá expedícia bola Karakoram Highway cez štyri najvyššie pohoria sveta. Dostal som sa na každý kontinent, videl som ich najvyššie kopce,“ povedal na festivale. Jeho filmy sú tiež sondou do života človeka s pokorou sa staviaceho k prírode, k ľuďom a k ich tradíciám.
Ako vznikajú filmy
Dokumentarista poodhalil aj vznik niektorých filmov. Okrem technickej prípravy je dôležité mať aj správne kontakty: „Keď som robil film Mongolsko – V tieni Džingischána, tak jeden mi hovoril, to muselo stáť obrovské peniaze, to je veľký výpravný film. No my sme v Ulanbátare našli Mongola, ktorý študoval v Prahe, a on mal kamaráta veliteľa, ktorý cvičil vojakov na tzv. Nadam. (pozn. red.: tradičný typ festivalu v Mongolsku) Tam chceli ukázať, ako bojovali vojská kedysi. Tak sme mu dali dve slivovice, že si môžem niečo z toho natočiť. A tak som si urobil celovečerný film.“
Prezentácia nebola iba o cudzích kultúrach. Mala zanechať aj odkaz, akúsi myšlienku na zamyslenie. Lebo „prečo má zmysel vôbec spoznávať, cestovať a tak ďalej. Ja si myslím, že zmysel toho celého je, aby ste si vážili to, čo máte doma,“ dodal na záver Barabáš. A spomenul tiež, že paradoxne nerád cestuje a najradšej je doma pred televízorom.
Od Antarktídy po Tatry
Ústredným filmom na podujatí bol Barabášov Polárnik. Je o Petrovi Valušiakovi a jeho cestách za polárne kruhy. Najväčšia časť bola venovaná expedícii na Južný pól, ktorá bola výnimočná dĺžkou trasy. Následne sa pred publikum vrátil dokumentarista v sprievode Petra Valušiaka a spoločne rozprávali o polárnych oblastiach. Návštevníci sa napríklad dozvedeli, že zubná kefka je úplne zbytočná, lebo po prvom umytí zubov zamrzne a odpadnú z nej všetky štetinky.
Pavol Barabáš má rád aj slovenskú prírodu, čo vidno aj v jeho filmoch. Po seriáli Príbehy tatranských štítov natočil tento rok v Tatrách film Žiť pre vášeň. Je to pocta horolezcovi Wieslawovi Stanislawskemu, ktorý urobil mnoho prvovýstupov a je tatranskou legendou. Po jeho cestách sa vybrali mladí horolezci z filmu Stopy na Hrebeni Adam Kadlečík a Michal Sabovčík. Zámerom filmára bolo konfrontovať myšlienky Stanislawskeho s myšlienkami dnešnej generácie lezcov. Ako prechod dopadol, uvidíte vo filme, no pre Občas nečas Pavol Barabáš prezradil, že s mladými chalanmi je spolupráca veľmi komplikovaná. „Koľkokrát som ráno volal, aby nezabudli zapnúť kameru. No potom ju zabudli vypnúť a baterky vybité.“ Film Žiť pre vášeň už stihol získať ocenenie na Medzinárodnom festivale horských filmov v Poprade, odkiaľ si odniesol prestížnu cenu Grand Prix a aj cenu diváka.
autorka: Mojmíra Némethová
foto: autorka
