Ako už po minulé roky, aj tento sa 22. novembra konal v našom meste festival Vysoké hory Nitra, ktorý prilákal stovky priaznivcov hôr a prírody. A ako sme mali možnosť zistiť, podujatie sa miestami nieslo v náučnom, ale aj humornom duchu.
Deviaty ročník festivalu si opäť zobralo pod záštitu mesto Nitra a primátor Jozef Dvonč. Fanúšikovia turizmu si vychutnali celodenný program, zameraný na spoznávanie neznámych miest a krajín. Štyri bloky filmov a prezentácií boli slávnostne zahájené, a potom už bolo povinnosťou každého preniesť sa ďaleko do sveta.
Dovolenka v Uzbekistane? Prečo nie!
Krajina na prvý pohľad neatraktívna, neznáma pre väčšinu ľudí. No cestovateľ Ivan Janček to poňal trochu inak. Štát s prísnou policajnou kontrolou nenavštívi až tak veľa turistov ako Londýn či Paríž, ale krásami by si určite mohli konkurovať. Skôr ako príroda, vás uchváti mestská časť. Stanice metra sú považované za jedny z najkrajších na svete. Naopak cestovanie vlakom môže byť viac veselým, ako estetickým zážitkom. Je celkom bežné, že sa v ňom ocitnete úplne sami, keďže tento spôsob dopravy je pre miestnych príliš drahý. Námestie Registan tiež nezostáva nič dlžné tým svetovým. Svojím pôvabom si dokonca vyslúžilo prívlastok „naj“. Okrem týchto neobyčajných obyčají si môžu návštevníci vychutnať atmosféru historických mešít a minaretov. Napriek tomu, že pre Uzbekov zostávajú bieli Európania akousi atrakciou, cestovať sa dá, a to aj do odľahlého Uzbekistanu.
Spomienky na velikánov
Zdolávanie vrcholkov a potulky prírodou môžu mať aj smutné konce. Počas festivalu sme si zaspomínali na tých, ktorí sa už zo svojich výprav domov nevrátili.
Životom Františka Keleho by sa mohol inšpirovať každý. A to nielen, ak ide o jeho profesijný život. Počas štúdia geografie si zaumienil jedno, a to, že uvidí všetky miesta, ktoré si spomínali v škole. „Za pol storočia som si splnil zhruba dve tretiny svojho sna,“ povedal v dokumente, ktorý sa premietal na jeho počesť. V jeho ponímaní je cestovateľom ten, koho cesty majú zmysel a zanechávajú po sebe stopu. A ako charakterizoval svoju najväčšiu vášeň? „Horolezectvo je vertikálna dimenzia. Čím vyššie vystúpiš, tým hlbšie vidíš do svojej duše.“
Filmár a fotograf Milan Ohurniak vo svojom dokumente zas pripomenul život horolezca Antona Dobeša. Stal sa prvou slovenskou civilnou obeťou teroristického útoku, ktorý sa odohral minulý rok pod Nanga Parbatom. Priatelia si na neho spomínajú ako na mimoriadneho človeka, keď pri pokuse o zdolanie najvyššej hory sveta zvíťazila jeho ľudskosť. Postaral sa o znesenie mŕtveho tela kanadskej horolezkyne do základného tábora, namiesto toho, aby pokračoval vo výstupe.
Chvíľou ticha si návštevníci do tretice uctili Jána Matláka, minuloročného návštevníka festivalu, ktorý nešťastne zahynul počas expedície na Dhaulagiri
Mongolsko, Bhután aj Kongo
Pavol Barabáš – cestovateľ, oceňovaný dokumentarista a v neposlednom rade vtipný človek so zdravým pohľadom na svet. Práve tak ho mohli spoznať návštevníci festivalu Vysoké hory Nitra. Diváci mali možnosť vidieť iné svety jeho očami. Cestovať do Mongolska, Bhutánu či Konga, spoznať domorodcov, jednoduchosť ich života, letieť či dokonca plaviť sa. Vrcholom programu bol Barabášov dokument Polárnik, ktorý si odniesol aj cenu diváka. Film zaznamenáva cestu Petra Valušiaka, snažiaceho sa prejsť cez Antarktídu k Južnému pólu. Neľahkú púť mohol hlavný hrdina zhodnotiť aj priamo na mieste, keďže bol ďalším vzácnym hosťom programu. Zúčastnení sa mohli pýtať a, samozrejme, padla aj najzákladnejšia otázka: Prečo sa vydal na takúto výpravu úplne sám? „Chcel so zažiť samotu tak, ako nikde na svete,“ priznal sa polárnik.
autorka: Natália Čerňancová
foto: P. Michalík
