Po petangu vám predstavíme brazílsku, ale hlavne svetoznámu capoeiru, ktorej výučbe sa v Nitre venujú profesionálni tréneri z asociácie Vem Camará.
Čo je to capoeira?
Capoeira je brazílske bojové umenie, ktoré kombinuje prvky tanca, akrobacie a hudby. I keď táto „hra“ nadobudla svoju súčasnú podobu v Brazílii, mnohí odborníci za jej rodisko pokladajú africký kontinent. Nasvedčujú tomu aj historické fakty, podľa ktorých bolo na začiatku 16. storočia približne 3,5 milióna Afričanov násilne odvedených do Brazílie, ktorá bola v tom čase hlavnou destináciou afrických otrokov pracujúcich pre kolonistov (údajne tu skončilo až 38,5 % otrokov prepravených na lodiach cez Atlantický oceán). Viacero slov z terminológie capoeiry je odvodených z reči afrických kmeňov, od ktorých prebrali aj niektoré rituály. Samotný pôvod slova capoeira pochádza z jazyka kmeňa Tupi, ktorý bol jedným z najvýznamnejších domorodých národov v Brazílii, a to zo slov ka’a (“džungľa”), e Puer (“to bolo”).
Pohľad do minulosti – zakázané umenie na ceste k uznaniu
I keď spočiatku bola podstatou capoeiry ochrana bez zbrane proti zlodejom sliepok a lupičom, otroci ju pestovali pod rúškom „bojového tanca“, ktorý bol v roku 1707 zakázaný. V roku 1809 bola dokonca založená Guarda Real de Polícia, kráľovská polícia, ktorá bojové umenie tvrdo potlačovala a postupovala proti capoeiristom neobyčajne brutálne. Zúrivé boje medzi políciou a capoeiristami prebiehali najmä v uliciach Ria de Janeira, Recife a Salvadoru. Capoeira dokázala prežiť len na niektorých miestach, najmä v primitívnych osadách otrokov, zvaných quilombos – hovorilo sa, že bolo ťažké chytiť bojovníka z quilombosu, pretože sa bránili podivnou bojovou technikou.
Napriek týmto historickým udalostiam sa od roku 1972 capoeira opäť stala v Brazílii uznávaným bojovým umením, z čoho pramení fakt, že bola práve v tomto roku zákonom ustanovená za brazílsky národný šport. Počas 20. storočia sa vyšpecifikovali dva kompletne odlišné typy capoeiry: novší, inovatívnejší štýl regional a starší, viac konzervatívnejší štýl angola. Postupom času sa capoeira stala populárnou. V súčasnosti ju môžeme definovať ako predstieraný boj – hru založenú na improvizácii, avšak s prísnymi rituálnymi pravidlami, ktoré bránia vzniku násilného chovania. Súčasným trendom je aj zjednotenie obidvoch jej typov dokopy.
Bez hudby nie je tanec – ani ten „bojový“
Hudba je srdcom capoeiry. Udáva tempo a štýl hry odohranej v rode (utvorenom kruhu). Hráči sprevádzaní hudobnými nástrojmi a spevom sa nechávajú inšpirovať a prijímajú z nej potrebnú energiu pre svoje výkony.
Základný rytmus udáva takzvaný berimbau, tradičný nástroj v tvare luku, ktorý pochádza z Afriky. Ostatné nástroje musia jeho tempu tiež nasledovať, ide o pandeiro (druh tamburíny), agogo zložené z dvoch alebo viacerých zvonov napojených na pätku, atabaque (vysoký drevený bubon) a iné nástroje, ktoré dotvárajú hru.
Vem Camará
V roku 2009 vytvoril Mestre Paçoca organizáciu Vem Camará pôsobiacu nielen na Slovensku, ale aj v susednej Českej republike, Rakúsku a Maďarsku. Práve táto organizácia umožňuje komukoľvek, kto má záujem o capoeiru na našom území, učiť sa jej tradíciám. O profesionalite a talente trénerov tejto organizácie svedčí aj fakt, že za najlepšieho športovca v Nitrianskom kraji bol za rok 2013 vyhlásený Tomáš Vu Thanh, člen organizácie a tréner pochádzajúci z Komárna.
autor: Dušan Farbula
foto: vemcamara.sk, flickr.com
