Kuko z Horkýže Slíže: Čím väčšia blbosť, tým lepšie

Kontroverzné texty, energická hudba, šialené klipy a ešte šialenejšie nápady. Kapelu Horkýže slíže pozná každý, a to nielen na Slovensku. My sme sadli do auta ich frontmana a vyspovedali ho, ako sa len dalo.

Kuko BEZ POPISKU

Ako a kde vznikol názov Horkýže slíže?

Martin Košovan (prvý bubeník) po ceste do už neexistujúcej reštaurácie Slovan rozmýšľal, ako nazveme kapelu. Malo to byť niečo vtipné, ľahko zapamätateľné a malo sa to rýmovať. Boli tam aj vtipnejšie názvy, napríklad Štrbavý mamut, Počas salta či Vo štvorici po opici. Horkýže slíže nakoniec vyhrali. Ľudia však majú problémy s názvami, napíšu zlé i/y alebo zabúdajú na mäkčene, vymieňajú písmená… Občas som aj rozmýšľal, či sme dali dobrý názov, ale odstupom času sme sa všetci zhodli, že sme si dali ten najlepší názov, aký môže byť. Poznáte kapelu Lynyrd Skynyrd? Oni si dali názov podľa nejakého fyzika a ešte mu aj spotvorili meno. Celý národ na nich nadával, no ja si myslím, že je to super originálny názov. Čím väčšia blbosť, tým lepšie, pretože nikto nevymyslí podobný.

Od vzniku prešla zostava kapely niekoľkými zmenami. Ako je to s členmi teraz?

Kuko BEZ POPISKU 2V roku 2002 bola posledná zmena. Martina Košovana vymenil za bicími Marek Viršík. Odvtedy sme stále v tej istej zostave. Vždy sa to utrasie a kapely už potom svojich členov nemenia. Pokiaľ sa, samozrejme, nič zlé nestane. Súčasní členovia HS teda sú: Mário Sabo, Juraj Štefánik, Marek Viršík a ja – Kuko.

Na Slovensku ste viac známy práve pod svojou prezývkou Kuko. Ako a kedy vznikla?

Pomenovali ma tak kamaráti už v druhej triede na základnej škole. Malo to rôzne obmeny, ako napríklad Kukučín či kukučka. Stále sa to točilo okolo Kuka, tak mi to zostalo a mám ju už 33 rokov.

Ktoré kapely boli pre vás inšpiráciou počas zrodu HS?

Nikdy nie je dobré, ak vás ovplyvní iba jeden interpret. Čím viac kapiel vás inšpiruje, tým je to lepšie, pretože potom aj vy posúvate svoju kapelu ďalej. Ak si beriete príklad iba od jednej či dvoch, tak to je málo. Väčšinou je aj počuť, odkiaľ vietor fúkal. Keď však urobíte takého hybrida, zo všetkého niečo, vytvoríte nový štýl. Ani Kurt Cobain nevymyslel grunge. V podstate „vykradol“ viac hudobných štýlov. Tam ukradol image, tam farbu hlasu, inde muziku…

HS BEZ POPISKU 2

Vám sa skutočne podarilo vytvoriť niečo netradičné, každý fanúšik pozná vaše zvláštne texty ako Otčenáš. Odkiaľ beriete toľko inšpirácie?

Na text je potrebný hlavne dobrý námet a potom to už ide ľahko. Netreba podceniť ani rýmy. Prídeme s námetom a postupne text zdokonaľujeme. Stále, keď nám v ňom ešte niečo prekáža, snažíme sa ho vycibriť podľa našich predstáv. Teraz, keď si pozerám tie staršie texty, nie sú zlé na 18-ročného chlapca, ale zabávam sa na tom. Prídu mi také smiešne. Dnes by som to už nenapísal. Beriem to ako vývoj, aj keď rukopis stále zostáva. Možno námety sa trochu zmenili. Už sa nespieva o onánii, veď už ani ja nemám 18. No texty sú stále silná zbraň kapely HS. A to sme radi.

Z viacerých vašich piesní cítiť vplyv východu. Aj z tej poslednej, ktorú ste nahrali s Bijouterrierom. Prečo ste sa rozhodli práve pre ruský jazyk a prízvuk?

Keď sme robili pieseň Vojak, v skúšobni vládla ruská nálada. A tak vznikol nápad na slovenský text s ruským prízvukom. Naopak, pieseň Ja chaču tebja má síce ruský text, ale bez prízvuku. Dnes by som to naspieval aj s typickým ruským akcentom. Vtedy sme sa z toho tešili, chceli sme mať všetko rýchlo, rýchlo, o päť dní sme vyšli zo štúdia, album bol hotový. Teraz to už robíme inak. Mnoho ľudí má rado práve tie staršie obdobia, lebo songy boli jednoduchšie. Voľakedy neboli potrebné ani pohyby na pódiu, neskákali sme my, ale ľudia na koncerte. Dnes je už konkurencia väčšia a keď chcete byť stále na špici, ľudia musia z vystúpenia odchádzať a rozprávať o ňom. Taktiež musia mať o čom rozprávať a ak nemajú, koncert bol slabý.

Veľa mladých ľudí sníva o založení vlastnej kapely. Bolo to tak aj u vás, alebo ste rozmýšľali aj nad iným povolaním?

Vždy som chcel robiť niečo pre ľudí, no v podstate každá práca je pre ľudí. Hlavne som chcel, aby ma to bavilo a zároveň uživilo. Potom je aj život pokojnejší, keď máte radi svoju prácu. Viem si pre seba predstaviť aj iné povolanie, asi by som niečo vyrábal. Nerád som v pozícii, keď musím len niečo kúpiť alebo predať. Na začiatku som bol skladníkom, a to je práca, ktorá vás neposúva. Naučí vás tvrdo makať, ale nič netvoríte. Je dobré vyrobiť nejaký produkt, ktorý ľudia chcú a pomáha im.

HS BEZ POPISKU_facebook.com_horkyzeslize

Kapela a hudba je vo vašom živote určite dôležitá, čomu sa však venujete popri tom?

Mám v hlave veľa nápadov, ktoré som zatiaľ neuskutočnil, no tie si nechám pre seba. Venujem sa hlavne rodine. Samozrejme, tiež muzike, a to nie len v HS, ale pomáham aj iným kapelám. Ľudia si majú pomáhať, a ak vy pomôžete im, oni pomôžu na oplátku vám.

O HS je tiež známe, že každoročne usporadúva vlastný hudobný festival Slížovicu. Čo vás k tomu viedlo?

Došiel za nami Julo Viršík, aby sme spravili festival s tým, že tam nebudeme vystupovať iba my. Slovo dalo slovo, a tak vznikla Slížovica. Kapely, ktoré tam voláme, sú nám blízke a ľuďom sa tiež páčia. Tento rok bude štvrtý ročník a uvidíme… Zatiaľ bola vždy plnka. Pokiaľ to má zmysel, tak to treba robiť.

To, že spolupracujete s rôznymi kapelami, už vieme. Ako ste sa však dostali k spolupráci s Evou Pavlíkovou, Alenou Pajtinkovou a inými hercami?

Dostal som úlohu v muzikáli, kde som hral asi 10 minút a zaspieval jednu pesničku. Tam som sa zoznámil aj s Evou, aj s Alenou. Tak sme sa s Evou skamarátili a potom sme spolupracovali na jednom videoklipe – na lehátku. Alenu som pozval spievať do Bijouterriera. Mal som pocit, že speváčky na Slovensku sa nevedia predať na pódiu. Zita Rigondeaux (umelecké meno Aleny) do toho skočila rovnými nohami a bolo to výborné. Všetci v tej kapele sú dobrí. Napríklad s ďalším amatérskym hercom Ivanom Matejovičom starším (Strýco) sme sa spoznali tiež cez divadlo. Keď sa spoja herci a muzikanti, tak to funguje, ako napríklad Fragile – ide to dohromady.

Povedzte nám niečo aj k spolupráci s obchodíkom Chilli Style.

Na akciách sme predávali stále tričká k albumom, no nie sme obchodníci. Chýbali nám veľkosti alebo boli iba pánske, nie dámske. Tak sme sa dohodli s Erikom Monozlayom (majiteľom Chilli Style), že on bude predávať, chodiť so svojím autom na koncerty, oslovovať grafikov, robiť nové návrhy, ktoré bude aj tlačiť a nás za to oblieka. Môžeme prísť do obchodu a vziať si, čo chceme. Taktiež nám robí reklamu. A nielen HS, ale aj Bijouterrierovi, ktorého sme dali dokopy práve s Erikom. On je akoby obchodný manažér kapely.

Kuko a jeho radikálna zmena imageu
Kuko a jeho radikálna zmena imageu

Nakoniec by nás zaujímalo, čo vás po toľkých rokoch viedlo k takej radikálnej zmene imageu?

Bola to taká náhoda. Točili sme pesničky na vianočné CD a výťažok z neho šiel pre deti trpiace rakovinou. Na tejto akcii bol aj Cmorík, Smatanová, Ďurica a podobne. Spravil sa klip na Kramároch aj s deťmi. A pri natáčaní sme sa s Cmoríkom doťahovali, že ideme obaja „na koleno“. Bolo to v rámci humoru, no podpichovali ma, a tak som si povedal, že idem do toho. Deti sa zabávali a nakoniec to malo celkom dobrý ohlas. Rozveselil som choré deti. Veď aj tak som vpredu už vlasy ani nemal.

autori: Pavol Sivák, Mária Zimovčáková
foto: facebook.com/horkyzeslize

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.