Jozef Karika: „Dve hodiny denne píšem a dve hodiny sa hrám videohry“

Jozef Karika, slovenský spisovateľ, ktorý sa do povedomia ľudí dostal najmä knihami s mafiánskou tematikou, prináša do slovenského prostredia už aj kvalitné hororové príbehy. Svedčia o tom jeho najnovšie knihy Strach a Tma. Prečítajte si o autorovi bestsellerov, ktorého diela sú však najmä o morálnych otázkach a ľudských príbehoch.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Odkiaľ pochádzate a kde ste strávili detstvo? Ako ovplyvnilo prostredie, v ktorom ste vyrastali, vašu tvorbu?

Pochádzam z Ružomberka, kde som aj strávil detstvo. Prostredie, kde človek vyrastá, ho zvykne ovplyvniť úplne zásadne, ani ja som nebol výnimkou. Napokon, vidno to aj v mojich knihách, z ktorých väčšina sa viac či menej odohráva práve v tomto meste.

Čo vás doviedlo k písaniu? Povedzte nám niečo viac o vašej prvotine, ktorú ste vraj napísali ako druhák na strednej škole.

Spočiatku som písal obyčajné pubertálne poviedky. Neskôr som ako tretiak a štvrták napísal dve fantasy novely, ktoré si prečítali piati či šiesti ľudia, čo bol v dobe bez internetu slušný autorský úspech.

Dnes sa živíte iba písaním kníh. Ako vyzerá váš bežný deň?

Vstanem, zhruba dve hodiny píšem, dve hodiny čítam, dve hodiny pozerám filmy alebo seriály a dve hodiny sa hrám videohry. To je moja pracovná doba a náplň. Keďže sa nepovažujem vyložene za spisovateľa, skôr autora, je pre mňa nevyhnutné pracovať so všetkými možnými spôsobmi podania i prežívania príbehu. Zároveň ma to nesmierne baví.

Kde všade čerpáte inšpiráciu?

Dá sa povedať, že všade. Pre autora je žitie vlastne písanie, proces naťukania slovíčok do počítača je už len technická realizácia, úplná špička ľadovca. Aj spisovanie je síce dôležité, ale oveľa dôležitejšie je všetko to, čo mu predchádza.

karika

Ako dlho trvá, kým sa vám v hlave zrodí námet na novú knihu? Premýšľate dlho nad tým, o čom by kniha mohla byť, alebo práve naopak, zrazu presne viete, o čom bude?

Záleží od príbehu, niektoré vyžadujú celé roky príprav aj písania, iné sa dajú pretaviť do knihy za niekoľko mesiacov. Čo sa týka písania, existujú dve základné metódy. Jedna spočíva v presnom rozplánovaní príbehu. Druhá sa označuje ako organická, autor tu vychádza často z jediného silného obrazu, predstavy či pocitu, ktorý bez akýchkoľvek príprav rozvinie do príbehu.

A ktorú z metód využívate najčastejšie vy?

Snažím sa obe metódy striedať, niektoré moje knihy, napríklad Na smrť, sú napísané skôr plánovacím spôsobom, zatiaľ čo iné, napríklad Strach, vyložene organickým.

Mnoho mladých ľudí by rado vydalo svoju knihu. Avšak emailové schránky vydavateľstiev sú neustále preplnené. Čo všetko ste spravili pre vydanie svojej prvej knihy?

Hlavne som prvých asi osem rokov písal bez toho, aby som svojimi výtvormi kohokoľvek výraznejšie otravoval. Keď som nadobudol pocit, že by moje texty mohli obstáť, napísal som knihu. Ponúkol som ju vydavateľovi a bol som ochotný nechať si poradiť v zásadných úpravách textu. Takto som vydal niekoľko kníh a postupne sa pripravoval na vydanie románu. To prišlo až o ďalších sedem rokov neskôr.

Vaše knihy sú aj o mágii. Čo znamená mágia pre vás?

Táto tematika ma zaujímala na vysokej škole v rámci štúdia filozofie a religionistiky. Zároveň mi poskytla dostatok materiálu a inšpirácie pre prvé knihy, ktoré by som charakterizoval ako experimentálnu literatúru. Ako som však napísal už v nich, na podobné záležitosti neverím a mám k nim veľmi kritický postoj. Zároveň sa touto tematikou už takmer desať rokov nezaoberám, ani k nej nemám čo viac povedať.

Veriť, že nejaká téma automaticky zabezpečí veľké predaje, by bolo naivné. Existuje veľa mafiánskych príbehov, ktoré úplne vybuchnú.

Prečo si myslíte, že práve mafiánska tematika má u ľudí taký úspech?

Nemyslím si, že by mafiánska tematika mala sama o sebe nejaký úspech. To vlastne nemá žiadna tematika. Veriť, že nejaká téma automaticky zabezpečí veľké predaje, by bolo naivné. Existuje veľa mafiánskych príbehov, ktoré úplne vybuchnú. Ak narážate na moju knihu V tieni mafie a jej úspech, nemyslím si, že bol vyvolaný mafiánskou tematikou. Možno nejaké percento čitateľov zaujíma práve toto, ale nemyslím, že ich je veľa. Ani mňa osobne mafia ako taká vonkoncom nezaujíma. Román V tieni mafie bol románom o jednej epoche a generácii, ktorá sa takpovediac rozpadla na kusy.

tmaMnoho ľudí vám vytýka, že vo svojich knihách používate priveľa násilia. Prečo je pre vás podstatné opisovať krvavé scény tak dôsledne?

Mne to mnoho ľudí nevytýka, naopak, moja čitateľská základňa celkom utešene rastie, mám dve ocenenia Zlatá kniha a predal som zhruba stotisíc výtlačkov. Takže asi robím niečo dobre a moje knihy sú také, aké majú byť. Celkovo vnímam násilie v mojich príbehoch ako síce niekedy potrebnú a nevyhnutnú, ale zároveň veľmi okrajovú súčasť nachádzajúcu sa niekde v tretej či štvrtej rovine dôležitosti.

O čom sú teda vaše príbehy?

Moje príbehy sú predovšetkým o morálnych otázkach, avšak bez moralizovania, o ľudských osudoch a rôznych historických epochách. Tak ich chápe aj väčšina mojich čitateľov. Pokiaľ niekto všetky tieto dôležité roviny ignoruje a namiesto nich sa zameriava na násilie, je to skôr otázka toho, čo má alebo nemá on osobne vnútorne vysporiadané. Zároveň treba povedať, že ak niekto čaká realistickú knihu o holokauste alebo deväťdesiatych rokoch na Slovensku bez toho, aby v nej bolo aj násilie, asi sa načaká pomerne dlho.

strachVaša posledné dve knihy, ktoré ste vydali, sú horory. Prečo ste sa rozhodli Strach vsadiť ho do prostredia, v ktorom ste vyrastali? Sú za tým napríklad strašidelné spomienky z detstva?

Vyrastal som na úpätí hory a pri hranici lesa, ktorý sa tiahne v podstate až do Poľska. Toto prostredie milujem a skôr než strašidelnosť ma už od detstva fascinuje jeho tajomnosť. Možno aj z tohto dôvodu som knihu Strach zasadil práve sem. Nejde však o prvoplánový horor.

Ako teda vnímate tento román vy?

Ja ho skôr vnímam ako temný existenciálny román o návratoch do lokalít, kde človek strávil detstvo a konfrontácii s tým, čo leží za hradbou nepreskúmaného lesa. Samozrejme, všetky tieto prvky možno vnímať ako rekvizity žánrového príbehu alebo aj v symbolickej rovine ako určitú meditáciu o živote, smrti a neznáme.

Na ktorú z vašich kníh ste vy sám najviac hrdý? Prečo?

V tieni mafie je zatiaľ najosobnejšia, Na smrť zas najkvalitnejšia z hľadiska rozprávačstva, rozsahu a váhy príbehu.

Čo by ste odporučili mladým ľuďom, ktorí chcú vydať svoju vlastnú knihu?

Hlavne si myslím, že motivácia vydať knihu je tá najhoršia zo všetkých. V prvom rade by malo človeka zaujímať, aby mal čo povedať a aby to rozprával špecifickým hlasom prinášajúcim niečo nové a obohacujúce.

autorka: Martina Dudíková
foto: Radoslav Matejov, osobný archív J. K.

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.