Informácia o tom, že UKF hrozí strata titulu univerzita, zarezonovala v médiách ešte koncom augusta. Správa Akreditačnej komisie nemilo zasiahla väčšinu študentov, pracovníkov i vedenie univerzity. Na postoj k vzniknutej situácii, ako aj na názor o súčasnom stave univerzity a uplatnení našich absolventov, sme sa preto opýtali priamo rektora UKF Ľubomíra Zelenického.
Aká bola vaša reakcia, keď ste sa dozvedeli stanovisko Akreditačnej komisie?
Nebola príliš optimistická. Nie všetko sme ako univerzita splnili a ako rektorovi sa to nepočúva príliš dobre. Druhá vec je, že ten výsledok bol viac-menej očakávaný, pretože už predchádzajúce vedenie, ktoré odovzdalo za univerzitu spisy, vedelo, do akej miery spĺňame a do akej miery nespĺňame niektoré kritériá. Takže nesplnenie toho jedného kritéria sme očakávali.
Troška ma nepríjemne prekvapilo stanovisko Akreditačnej komisie v tom zmysle, že predtým, než sme sa dozvedeli konkrétne výsledky, medializovala výsledky a medializovala ich svojím spôsobom, čo nás ako univerzitu veľmi poškodilo. Pri komunikácii s médiami som zistil, že médiá síce počúvajú vyjadrenie predsedu Akreditačnej komisie a neskôr aj ministra školstva o tých školách, ktoré kritériá nesplnili, ale detaily a dôvody, prečo tá škola kritériá nespĺňa a čo konkrétne nespĺňa, to už redaktori ani predseda Akreditačnej komisie (ďalej len AK) príliš presne neuvádza.
Čo konkrétne UKF nesplnila?
Nesplnili sme kritérium KZU-3. To hovorí o počte vedných oblastí, ktoré univerzita predložila na hodnotenie, a o počte vedných oblastí, v ktorých univerzita predkladá aj doktorandské študijné programy. Pomer je počet oblastí s doktorandským štúdiom voči ostatným, a tam nám chýbala jedna oblasť, respektíve jedno doktorandské štúdium. Takže sme ho splnili na 58,2 %. Splnenie pritom bolo pri 60 %.
To, čo sa však medializovalo, že univerzita je na tom zle v oblasti vedecko-výskumnej činnosti, v oblasti garantovania študijných programov, tak to sme splnili na úrovni ostatných prvých asi sedem až osem univerzít. Celkovo výsledné čísla hovorili, že naša univerzita splnila kritérium KZU-1 (pozn. red.: výsledky hodnotenia úrovne výskumnej činnosti vysokej školy) zhruba na 82 %. Ale v médiách toto kritérium bolo prezentované veľmi zle. Druhé kritérium, ktoré sme tiež splnili, sa týkalo vedecko-výskumnej činnosti doktorandov. V číselnom vyjadrení to bolo 84 %. Boli sme na tom lepšie než napríklad Univerzita Komenského, ktorá to splnila len na 60 %.
Verejnosť ste informovali o tom, že nesplnené kritérium bolo retroaktívne. Môže sa UKF voči tomu nejakým spôsobom ohradiť?
Kritérium bolo zverejnené 4. apríla 2013, pričom sa podľa neho hodnotilo obdobie do roku 2013. Kritérium teda bolo stanovené na konci obdobia, ktoré sa malo hodnotiť. To je ako keby ste teraz nejakým spôsobom študovali a ja vám na konci štúdia poviem, že na ukončenie je potrebné, aby ste získali priemer 1,1. Ale vy ste o tom nevedeli, tak nespravíte školu. V tom zmysle bolo aj dané kritérium retroaktívne. Skupina poslancov to dala na Ústavný súd SR, momentálne je to na súde a nie je rozhodnuté.
Študentov ste ubezpečili, že sa nemusia obávať o to, že by UKF prišla o status univerzity. Z čoho plynie tá istota?
Myslím si, že postavenie univerzity na Slovensku je po prvé také silné, že máme na to, aby univerzita bola univerzitou. Máme výsledky v pedagogickej oblasti, pohybujeme sa medzi 4. až 5. miestom v počte študentov, máme relatívne široký záber študijných programov a máme aj dobré vedecké výsledky. Mne toto dáva viac-menej istotu, že univerzita by status univerzity mala mať. A zase z druhého pohľadu, status univerzita sme získali zákonom Národnej rady SR. Na to, aby sa to zmenilo, nestačí vyjadrenie AK. Je potrebná zmena zákona Národnej rady SR. Nemyslím si, že takéto niečo je v súčasných politických podmienkach na Slovensku možné.
Ako potom môže AK tvrdiť, že univerzita má rok na nápravu a ak požadované kritérium nesplní, tak jej status univerzity zanikne?
Pravidlá hovoria o tom, čo môže AK navrhnúť, a ona podľa toho postupuje. Čiže AK dala taký návrh a ak by sme ten rok nevyužili, tak môže dať návrh ministrovi školstva na to, aby sme neboli univerzita. Môže dať návrh. A to ostatné sa riadi ďalším procesom schvaľovania. Ani minister o tom nemôže rozhodnúť sám, musí o tom rozhodnúť Národná rada SR.
Predpokladám však, že aj napriek tomu sa univerzita bude snažiť napraviť nesplnené kritérium. Aké kroky ste doposiaľ podnikli na nápravu?
My stále čakáme na rozhodnutie. V ňom by malo byť napísané, ktoré študijné programy budú pokračovať, ktoré pokračujú v obmedzenom režime a v rozhodnutí by malo byť uvedené v súvislosti s nesplneným kritériom KZU-3 tiež to, dokedy a akým spôsobom ho môžeme napraviť. My sme však na toto nečakali a už som uskutočnil niektoré konkrétne kroky na to, aby sa táto zmena udiala.
Podali sme na AK návrh na nový študijný program. Aby som bol presný, mali sme akreditovaný študijný program lingvodidaktika v oblasti humanitných vied, my sme tento študijný program podali v oblasti výskumu pedagogika. Tým zvýšime to jedno číslo. Druhý krok, ktorý som urobil, bolo opatrenie, ktoré nám má znížiť počet všetkých vedných hodnotených oblastí. Našli sme študijný program, na ktorý v tomto roku neboli nadviazaní žiadni študenti. To bol študijný program chémia životného prostredia na FPV. Naše stanovisko je v tomto zmysle konečné, to znamená, že minister to môže len akceptovať, otázka je len, akým spôsobom.
Je zo správy AK už teraz možné vyčítať, ktorým odborom na UKF, okrem toho, ktorý ste spomínali, hrozí zánik alebo obmedzenia?
Máme viac programov, kde sú nejaké obmedzenia, ale hodnotiť teraz, kde sú nejaké veľké a malé výhrady, to je veľmi ťažko. Osobne som presvedčený, že väčšina z nich je odstrániteľná. Pre lepšiu predstavu, vytýkali nám napríklad, že v nejakom programe je garant, ktorému o dva roky uplynie vek potrebný na akreditáciu, takže s tým máme niečo urobiť. Ale nám stačí do tých dvoch rokov vymeniť toho garanta a nahradiť ho novým a normálne fungujeme ďalej.
Čiže z nášho pohľadu, keďže garantov máme k dispozícii, nevidím žiadne ohrozenie. Máme väčšie problémy jedine so študijným programom sociológia na FF, so všetkými troma stupňami, ale tam je možnosť umiestniť študentov na obdobný študijný program. Takže i napriek ohrozeniu samotného študijného programu si myslím, že pre študentov to ohrozenie nie je reálne a budú môcť pokračovať v štúdiu na akreditovanom študijnom programe.
Ako by ste aj vzhľadom na výsledky akreditácie zhodnotili váš rok pôsobenia na univerzite v pozícii rektora?
Ťažko je hodnotiť jedným vyjadrením existenciu a fungovanie univerzity, pretože je tu veľa stránok. Musíme zápasiť s akreditáciou, čo nám naďalej odoberá sily. Myslím si však, že optimisticky je možné zhodnotiť pôsobenie univerzity vo vedných oblastiach. Zvýšil sa nám počet publikácií, mladí pracovníci, ale aj doktorandi začali publikovať v zahraničných časopisoch. Trend je taký, že by sme v budúcnosti mohli dopadnúť omnoho lepšie, ako sme dopadli teraz.
Samozrejme, musíme vytvoriť podmienky, aby tento stav mohol byť trvalý. Behom mesiaca decembra a pre verejnosť niekedy v januári chceme odovzdať nový pavilón hudby. Tento pavilón by nám mohol otvoriť inú dimenziu. Chceme akreditovať študijné programy so zameraním na hudbu a na tanec. Ďalšou pozitívnou oblasťou je, že sa nám podarilo zlepšiť podmienky ubytovania študentov. Všetky internáty postupne renovujeme. Robili sa fasády, zateplenia, niekoľko poschodí v každom internáte bolo renovovaných a chceme s tým pokračovať naďalej.
Kedy približne by mal byť otvorený internát Brezový háj?
Sme nastavení na to, že do roku 2020 musí byť v prevádzke a verím tomu, že prvé izby budú ešte skôr než v spomínanom roku. Dúfam, že sa do konca nášho prvého obdobia 2018 tam prví študenti budú môcť byť ubytovaní. Momentálne sa pripravuje všetko to, čo je potrebné k existencii a fungovaniu študentského domova. Hneď potom prejdeme na izby.
Vrátim sa však spätne k hodnoteniu univerzity. Do médií ste sa vyjadrili, že naša univerzita sa v hodnotiacich rebríčkoch umiestňuje do šiesteho miesta. Mnohí absolventi UKF však nenachádzajú po vyštudovaní uplatnenie. Akým spôsobom plánuje univerzita riešiť túto situáciu?
Po prvé si myslím, že tak ako pri akreditácii, ani tie mediálne správy o nezamestnanosti našich absolventov nie sú korektné. Minulý rok som si urobil na univerzite v spolupráci s ministerstvom práce presnú štatistiku nezamestnanosti našich študentov, absolventov, a nezamestnanosť vychádza porovnateľne s nezamestnanosťou našej krajiny niekde na úrovni 11 %. Lepšie čísla nezamestnanosti v tomto kraji ani veľmi nedostaneme. To, čo sa prezentuje, že je vysoká, čo znamená niekde okolo 20 %, nie je pravda. Je síce pravda, že pri porovnaní 11 % s nezamestnanosťou okolo 7 % na bratislavských školách, kde sú možnosti iné, je nezamestnanosť vyššia. Vyhlásenia však nerešpektujú regionálne špecifiká.
Druhá vec je, že uplatnenie absolventov sa hodnotilo nielen podľa nezamestnanosti, ale aj podľa platov. Odznelo, že máme napríklad veľmi zlé odbory preto, že absolventi majú nízke platy. Ako príklad bolo uvedené učiteľstvo a ošetrovateľstvo. V oboch prípadoch platy určuje vláda a ministerstvo, nie trh. Čiže myslím si, že na jednej strane sú tie informácie skresľujúce a na druhej strane čísla hovoria o tom, že zamestnanosť sa pohybuje okolo spomínaných 11 %, čo považujem v priemere za celkom dobré číslo. A je to tak aj v tých odboroch, ktoré sa zdajú, že vychovávajú nezamestnaných, ako napríklad filozofické odbory. Nezamestnanosť je však plne porovnateľná v celom priereze študijných programov.
Aký je teda váš názor na stereotyp, že práve absolventi humanitných a filozofických smerov zvyšujú štatistiky nezamestnanosti?
Je pravda, že momentálne je nedostatok absolventov technických odborov. Ale na druhej strane sa ešte preto nedá povedať, že absolventi filozofických, humanitných a umeleckých odborov sú automaticky nezamestnaní. Oni sa na trhu práce dlhodobo uplatnia. Osobne som presvedčený a povedal som to aj ministrom, že si nemyslím, že takíto absolventi sú nezamestnaní. Iná vec je, či sa zamestnávajú v odbore, ktorý vyštudovali. Len o tomto nikto nevedie žiadne záznamy. Čiže akékoľvek tvrdenie je len domnienka.
autor: Kristína Biela
foto: ON
Šéfredaktorka časopisu Občas nečas