Zo Slovenska pochádza nejedna zaujímavá osobnosť. V nasledujúcom texte vám priblížime príbehy viac či menej známych Slovákov a poukážeme na to, že aj o našich rodákoch bolo vo svete počuť.
Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler
Vrba a Wetzler boli slovenskí Židia, ktorí sa dostali do koncentračného táboru Osvienčim, no v roku 1944 sa im odtiaľ podarilo ujsť. Tri dni čupeli medzi drevom potretí tabakom, aby ich neobjavili strážni psi.
Pešo sa po dvoch týždňoch dostali až do Žiliny, kde spísali dokument o hrôzach v koncentračnom tábore. Ich správu sa podarilo doručiť až do Vatikánu a dostala sa aj do rúk spojencom, no k razantnejšiemu zásahu proti táborom neprišlo.
Historici dodnes vedú diskusie, prečo od spojencov neprišla reakcia na spis. Predpokladá sa, že mu jednoducho nechceli veriť, pretože si opísané zverstvá nedokázali predstaviť. Vrba a Wetzler zostali z nečinnosti sklamaní a ich cesty sa rozišli – prvý menovaný odišiel do Kanady, kde sa stal profesorom, druhý zostal na Slovensku, no uznania sa nedočkal.
Ján Kubiš a Jozef Gabčík
Slovák Gabčík a Čech Kubiš dostali počas druhej svetovej vojny na starosť tajnú operáciu Antropoid. Jej úlohou bolo zabiť ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, ktorý bol druhým najvyššie postaveným predstaviteľom ozbrojených zložiek Waffen SS.
Operácia sa odohrala 27. mája 1942 v Prahe, no nezaobišla sa bez problémov – Heydrich na následky vnútorných poranení zomrel až o týždeň a Nemci v reakcii na atentát vypálili dediny Lidice a Ležáky.
Odvaha a presvedčenie chlapcov ukázať, že československý odboj má silu vzoprieť sa, bola obdivuhodná. Na operáciu sa podujali aj s vedomím, že šli na istú smrť, ktorá si ich napokon po zrade našla 18. júna.
Otto Smik
Smik už ako 19-ročný bojoval počas druhej svetovej vojny v službách britského Kráľovského letectva RAF. Patril k najlepším Slovákom, ktorí sa do Letectva dostali.
Zo Slovenska ušiel ilegálne krátko po vzniku Slovenského štátu a prvý výcvik absolvoval vo Francúzsku. Následne sa presunul do Anglicka, kde spolu s ďalšími približne 250 Slovákmi vstúpil do kráľovského letectva.
Svoj prvý vzdušný boj absolvoval v roku 1943 a darilo sa mu tak dobre, že ho čoskoro spomínali aj v britskej tlači. Smikovi sa podarilo vyhrať až 11 vzdušných bojov, čo je významným výsledkom aj vo svetovom meradle.
Zomrel v novembri 1944 po ťažkom zásahu pri holandskom Zwolle. Jeho pozostatky identifikovali v roku 1965 a na Slovensko boli prevezené až v roku 1994. Je pochovaný na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie.
Vladimír Kuna
Vladimír Kuna sa narodil v roku 1904 v Liptovskom Mikuláši a vyštudoval teologickú školu. Po štúdiu pôsobil na fare v Liptovskom Jáne a neskôr v Evanjelickom cirkevnom zbore v Liptovskom Mikuláši.
Po smrti brata sa stal farárom, no bol aj správcom vrbicko-mikulášskeho sirotinca, kde pred začiatkom deportácií Židov skryl 26 židovských detí. Pokrstil ich a po čase rozmiestnil do kresťanských rodín, takže ich nemohli deportovať.
Za tento čin, pri ktorom riskoval vlastný život, dostal od štátu Izrael ocenenie YAH VASHEM – Spravodlivý medzi národmi. Zomrel v roku 1996 a je pochovaný vo svojom rodisku.
Gusti Popovič
Na záver jeden humorný príbeh. Notoricky známu fotografiu Slováka, sediaceho s jedenástimi mužmi na tráme viac ako 200 metrov nad New Yorkom, videl zrejme každý.
Gustáv Popovič odišiel do Ameriky počas veľkej hospodárskej krízy a našiel si prácu na stavbe. Preslávila ho fotografia, na ktorej drží fľašu whisky a spolu s ďalšími robotníkmi sedí zdanlivo nad priepasťou. Záber však bol zinscenovaný pre novinárov a v skutočnosti sa pod mužmi nachádzalo 68. poschodie.
Gusti poslal domov aj pohľadnicu so slávnou fotkou, na ktorú napísal: „Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti.“ Po niekoľkých rokoch sa vrátil domov a zomrel na konci druhej svetovej vojny, keď ho na vlastnom dvore usmrtil granát.
autorka: Ivana Drobáňová
titulná foto: Charles Clyde Ebbets – Rockefeller Center
