Okrem toho, že je študentom posledného ročníka informatiky v Prahe, stíha organizovať klubové podujatie Mestival v Nitre. Toto mesto je jeho rodiskom a na základe zahraničných skúseností sa sem rozhodol priniesť niečo nové. O druhom ročníku multižánrového Mestivalu sme sa porozprávali s jeho riaditeľom Jakubom Šillerom.
Zakladateľmi Mestivalu sú mladí ľudia, ktorí chcú priniesť do Nitry viacej zábavy a života. Je podľa teba a organizátorov v meste málo zábavy?
Poviem to za seba. Nitra je študentské mesto. Ako som už raz povedal, každý ôsmy človek by mal byť podľa verejných čísel vysokoškolák, preto sa mi zdá, že je to tu cítiť slabo oproti iným študentským mestám. Povedal by som, že je tu dosť študentských akcií, ale prídu mi často veľmi podobné. Preto si myslím, že by to všetko v Nitre mohlo viac cítiť. Zažil som situácie, keď v meste bolo vidieť, čo všetko robia mladí.
Stretol si sa s podobným festivalom aj niekde na Slovensku alebo to má zahraničný vplyv?
Má to zahraničný vplyv, pretože v zásade ten nápad nebol pôvodne rovnaký ako dnes. Bol iný, ale ako sa postupom času vyvíjal a formoval, nakoniec sa zastavil na niečom, čo navštevujem v Prahe. Tam sa podobný festival nazýva Žižkovská noc. Je to ale väčšie, vystupuje tam viac ako tristo interpretov, ale podstata je rovnaká. Avšak v ten istý rok, keď som začal robiť Mestival, v Žiline začal organizovať Lukáš Turiak z kapely Bod Omylu podobný festival. Ideš tiež z podniku do podniku, ale u nich sa hrá, myslím, len na dvoch pódiách. Ľudia buď putujú, alebo nevidia kapelu. U nás je to tak, že môžeš putovať aj zostať.
Ako si sa dostal do čela takéhoto projektu?
Jednoducho som si to vymyslel (smiech).
Prišlo to samo od seba?
Ako erazmák som bol v Nórsku, kde nám vraveli, čo sa dá priamo v meste robiť. Počas školy do nás hustili, že tam je študentský festival, chceli, aby sme išli dobrovoľničiť. Vtedy začali prvé vízie. Nepredstavoval som si to v meste Trondheime, ale videl som to v Nitre. Tá predstava sa mi zapáčila, preto som si povedal, aby sme do toho šli.
Ťahalo ťa to vždy viac do takýchto punkových vôd?
Ja mám rád všetky žánre. Na strednej som bol rocker a punkáč. Spoločnosť tvrdila, že keď som rocker, nemôžem počúvať nič iné (smiech). Neskôr som zistil, že to je hlúposť a začal som počúvať všetko. Pravdou však je, že v rocku a punku som najviac doma. Takýchto žánrových kapiel je veľa a dobrých. Zohnať punkovú a rockovú kapelu nie je vôbec problém. Nájsť kapelu, ktorá hrá surf alebo reggae, to už dá trochu zabrať. Preto je na Mestivale takýchto kapiel najviac.
Dá sa povedať, že sa festival nesie hlavne v takýchto hodnotách?
Nie, to by som nechcel. Chcem, aby to bolo multižánrové. Áno, rocku a punku je tam veľa, ale je to rôznorodé. Je tam skupina Rozpor, ktorá spieva hlavne o spoločenských témach. Objaví sa recesistická skupina Kýbel Mačiek, ktorá spieva o jazde na fúriku okolo ohňa. Je to rozmanité.
Mestival je aj o začínajúcich kapelách. Hlásia sa na festival samy alebo ich treba hľadať?
Hlásia sa samy a aj ich hľadám. Teší ma to, pretože počas hľadania nachádzam veľmi veľa kapiel, ktoré na Slovensku sú, pričom sú neznáme. Tento rok vystúpi White Melon, ktorí hrajú electroswing. Je to skvelé, nepoznám na Slovensku žiadnu kapelu, ktorá hrá tento žáner. Dúfam, že sa to bude ľuďom páčiť, pretože to je svieže a tanečné.
Nemáš teda pocit, že by v Nitre chýbali mladé talenty.
Nemal som teraz konkrétne na mysli Nitru. Čo sa ale týka kapiel, považujem Nitru za jedno z najproduktívnejších miest.
A čo známejšie kapely? Idú rady do takéhoto projektu?
Nie je ťažké ich zohnať, ale často tomu bráni rozpočet a niekedy aj ich čas. Druhá vec je, že Mestival je dramaturgicky zložitý a priestory nie sú až také, aby tam prišla veľká kapela. Potom by lístky museli stáť veľmi veľa, treba nájsť určitú hranicu. Dá sa zavolať aj svetoznáma kapela, ale je otázne, či za ňu ľudia zaplatia.
Koho považuješ za najväčšieho headlinera festivalu?
Tento rok sme pridali rapový stage, kde sme chceli uviesť nejaké esá. Vystúpia Boy Wonder a Tono S., čo sú dosť zvučné mená. Na každý stage sme sa snažili dať nejakú známejšiu kapelu. V Čudnom pohľade to bude Čad, u Frankieho to bude Kýbel Mačiek. Za ťahača považujem aj The Wilderness. Je to kapela, na ktorú sa ľudia dosť chystajú.
Taký čistý underground.
Áno, čistý underground. Dali sme to von a do hodiny mali toľko lajkov, koľko ostatné kapely možno ani nemajú. V Mariatchi bude Rozpor, na čo sa veľmi teším. V Coffe Tree Friends máme zas Archívneho Chlapca s kapelou a bude tam aj Looma. Kapiel je veľa. Headlinerov je však ťažké vybrať. Toto sú mená, ktoré sme si určili ako prvé. Ostatné už prichádzali postupne. Kapely sú skvelé všetky, preto odporúčam ľuďom, aby išli aj na to, čo nepoznajú.
Spomenul si už aj ten rapový stage. Prečo si sa rozhodol zaradiť do festivalu aj takýto žáner?
Je to o multižánrovosti. Dúfam, že sa to bude neskôr viac rozširovať. Mám to celkom rád.
Mal si pocit, že ľuďom chýba aj niečo takéto?
Počul som chalanov, ktorí robia nejaké akcie, a vraveli, že hip-hopových podujatí je málo. Či bude záujem, to uvidíme až šiesteho októbra. Myslím si, že to bude dosť dobré. Trojica raperov, ktorá tam bude, môže urobiť skvelú šou.
Ty si sa do toho všetkého pustil na vlastnú päsť. Čo to znamená?
Prvý moment sa niesol v duchu hurá, poďme na to. Keď som sa o celom nápade začal rozprávať s ľuďmi, niektorí skúsení chalani vraveli, aby som začal od jedného klubu a neskôr to rozširoval. Nebolo to ale to, čo som chcel. Buď to urobím, alebo to neurobím. Chcel som to, a tak som to začal riešiť. Časom som zisťoval všetky potrebné veci. Keby som na začiatku poznal problémy, tak sa do toho nepustím. Je toho naozaj veľa a je to riskantné.
Musíš mať k tomu všetkému určite aj nejakú crew.
Je tam crew. Je to Barborka, Soňa a Peťo, oni sú zapojení najviac. Veľmi mi pomáhajú aj kamaráti a rodina. Od rána do večera sa tomu venujem ja a Barbora Kozánková.
Koľko trvá organizovanie takéhoto festivalu?
Postupne som s tým začal vo februári. To som ešte stíhal popri škole. Hneď po skúškach som to začal riešiť intenzívnejšie. V júli a auguste som sa tomu venoval každý deň.
Organizátori veľkých festivalov v rozhovoroch často hovoria o tom, že organizovanie festivalu je často stratové a nejaký zisk vidia až v neskorších ročníkoch. Ako je to s Mestivalom?
Nepoznám organizátorov väčších festivalov, skôr tých menších. Väčšinou je to ale tak, že je každý rád, keď je na nule. My to robíme ako dobrovoľníci, čiže z toho nemáme zisk. Dúfam, že to nejako zvládneme.
Zlé jazyky hovorili o tom, že vstupenka na Mestival je tento rok drahšia.
Je to tým, že finančná náročnosť je fakt veľká. Všetko je to len o prevádzke festivalu a veciach okolo. Áno, lístky sú drahšie, pretože náklady na festival sú väčšie.
Festival prináša aj sprievodný program. O čom bude tento rok?
Minulý rok sa veľmi osvedčilo rozprávať o cestovaní, čo ľudí baví stále. Tento rok pripravujeme zaujímavé prednášky, hoci prednáška je asi fakt nudné slovo.
Skôr beseda?
Beseda, to je ono! Tie budú. Jedna bude o road tripe na Islande. Druhá bude o ceste do Lisabonu. Cestovateľ si zarábal na uliciach a vďaka tomu spoznával svet. Môžeš vidieť, ako sa dá zarábať s gitarou a cestovať. Bude pripravený aj kvíz, kde je možné otestovať hudobné znalosti, či už z aktualít, alebo z histórie. Aby sa nehovorilo len o tom, kto kde bol, tak prídu aj študentské organizácie Aiesec a Siedas. Budú hovoriť o tom, ako sa dostať na študentskú stáž. Poslednou vecou bude buď diskusia o vegánstve, alebo o zero waste (životný štýl, pri ktorom ľudia vyhadzujú čo najmenej odpadu, pozn. red.). To však ešte uvidíme, obe sú zaujímavé.
Stretol si sa minulý ročník s niečím, čo bolo treba tento rok zmeniť?
Tento rok sa vyskytla situácia, s ktorou som sa minulý rok nestretol. Zistil som, že aj kapely majú iný život (smiech). Nie sú to len festivaly. Tento rok som narazil na problém−niektoré kapely nemôžu prísť tak skoro, pretože majú prácu. Kým sa dostanú do Nitry, trvá to. Toto som si neuvedomoval. Dopredu ma posúva celý festival a tých skúseností je veľmi veľa. Rozprávam sa s manažérmi bánk, preto to je celé zaujímavé. Celý festival je jedna veľká skúsenosť.
Budú aj ďalšie ročníky? Išiel by si do toho?
Na to mám jednoduchú odpoveď. To záleží na ľuďoch. Ak budú chcieť, budú sa baviť, tak prečo nie?
