Ak premýšľame nad tým, akí pracovníci prichádzajú do kontaktu so študentmi najčastejšie, určite nemožno vynechať knihovníkov z univerzitnej knižnice. Mária Synáková, vedúca výpožičného oddelenia, nám zodpovedala niekoľko otázok do rubriky Čo si myslia o študentoch.
Koho si predstavujete pod pojmom študent?
Samozrejme, predstavujem si mladých ľudí, ale môžu to byť aj starší ľudia. V súčasnosti to je bez ohraničenia. Ak myslíte študenta na vysokej škole, tak to je od 18 po 88 rokov, podľa toho, ako sa človek cíti. (smiech)
Ako často prichádzate do kontaktu so študentmi?
Každý deň.
Vnímate študentov ako celistvú komunitu alebo ich triedite na isté skupiny?
Nie, skôr ako celistvú komunitu.
Čo si na študentoch všímate najviac, čo je ich príznačná črta?
Myslím si, že je to vystupovanie, spôsob, ako sa prejavujú, keď prídu. Niektorí sú ostýchaví, iní sú zas sebavedomí. Máme však to šťastie, že sa stretávame s mladými krásnymi ľuďmi.
Čo si myslíte, že študenti robia vo svojom voľnom čase?
Podľa mňa majú veľa aktivít, lebo na každom rohu je nejaká pozvánka – cez šport, zábavu, nejaké filmy a kluby.
Čo by ste na študentoch zmenili?
Želám im, aby boli viac sebavedomejší. Aby mali hlavu hore a boli aj hrdí na univerzitu, že ju navštevujú. Zdajú sa mi niekedy takí ustráchaní. Veľa ráz pekne vidieť vývoj študenta, keď nastúpi do prvého ročníka a keď končí ako piatak. Je vidieť ten rozdiel. Páči sa mi študentský život v západných krajinách – v Anglicku, Francúzsku či Nemecku. Chýba mi taká suverénnosť, sú stále ustráchaní, nemajú byť prečo.
foto: Matej Ondrišek
