Organizátor nitrianskych zhromaždení Za slušné Slovensko Marek Hattas hovorí, že vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je posledným varovaním, aby sme sa zaujímali o politiku.
Marek Hattas je zakladateľom kultúrneho centra Hidepark, občianskym aktivistom a organizátorom zhromaždení Za slušné Slovensko v Nitre. Osobne poznal zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Tvrdí, že ulica je len začiatkom, a súčasnú situáciu bude potrebné riešiť dialógom s politikmi.
Z médií vieme, že ste osobne poznali Jána Kuciaka aj Martinu Kušnírovú. Aký odkaz vo vás zanechali títo mladí ľudia?
Je to skôr pocit nezlomnosti, že moja práca má nejaký zmysel. Je jedno, čo si o tom myslia ostatní, je jedno, aká je moja práca nebezpečná, ale takto to má byť. Zanechali vo mne vnútorný pocit, že toto je služba, ktorú robím pre túto krajinu a má to zmysel.
Keď som sa rozprával s Janom o kauzách, na ktorých pracoval, tak mi hovoril, že jeho nezaujímajú nejaké celebrity, ale systémy. Nešiel po tom, aby to bola známa osobnosť, ale šlo mu o systémové veci. Tento zaujímavý prístup sa mi veľmi páčil, nešiel po publicite, ale odkrýval systémy.
Ak sa v našej spoločnosti niečo stalo, zhromaždenia boli väčšinou výsadou Bratislavy. Prečo bolo pre vás dôležité zorganizovať niečo aj v Nitre?
My sme začali s tým, že časť z nás, ktorí sme ho poznali, šla do Bratislavy, bližší priatelia išli na pohreb. Ale vedeli sme, že ľudia majú potrebu uctiť si ho aj v Nitre. Ozvalo sa viacero ľudí a keď sa toho nikto nechytil, rozhodli sme sa, že to zorganizujeme my – teda ja a priatelia z projektu Občania pre Nitru.
Po Jánovej smrti vyšli najavo nové skutočnosti a spomienkové zhromaždenia sa zmenili na protesty s určitými cieľmi. Týkali sa politiky najsilnejšej vládnej strany. Tá má ale v tomto regióne spravidla veľkú podporu. Nebáli ste sa, že tu nebude spoločenská objednávka?
Skôr by som definoval, že Nitra sa považuje za baštu Smeru, predtým sa považovala za baštu mečiarizmu. Zmeny, ktoré prišli napríklad s SDKÚ, sem prichádzali vždy ako posledné. Skôr ako toho, že tí ľudia sú tu zakorenení, sme sa báli reakcie verejnosti. Máme ale veľmi dobré ohlasy, aj počty ľudí, ktorí chodia, sa vyrovnávajú iným krajským mestám.
Protesty nezoslabli ani po krátkej prestávke, opäť prišlo minimálne dvetisíc ľudí. Prekvapila vás táto účasť?
Prekvapila. Som veľmi rád, že ľudia sú stále s nami, že to vnímajú a vidia. Problémy tu stále sú a treba s tým niečo robiť.
Dokedy ste pripravení zvolávať zhromaždenia?
Sme pripravení. Budeme ich zvolávať dovtedy, dokým bude treba. Budeme reagovať na situáciu, ktorá sa týka novej vlády. Rozmýšľame teraz skôr nad tým, že by sme prešli na iné formy protestov ako happeningy alebo workshopy. Treba sa prispôsobiť, nemôžeme byť stále v uliciach. Chceme, aby to nevyprchalo, aby to stále rezonovalo v našej spoločnosti.
Budeme sa asi musieť pripraviť na komunálne voľby, na národné voľby a smerovať to tak, že nie všetko dosiahneme na ulici. Tam je iba začiatok, ale potom to budeme musieť dotiahnuť so samotnými politikmi a ľuďmi, ktorých musíme pritiahnuť k záujmu o politiku. Uvedomujeme si, že zmenu nedosiahneme na ulici, ale musíme sa rozprávať s politikmi.
Ak by na to prišlo, ste pripravení robiť politiku?
Dlhšie sa to skloňuje, aj projekt Občania pre Nitru sme vymysleli s tým, že chceme zmeniť pomery v Nitre. Jedna z možností je robiť to zdola občianskym tlakom, alebo sa môžeme priamo podieľať na politike. Zvažujeme, že by sme šli minimálne do komunálnej politiky, a premýšľame, či sa podieľať aj na národnej.
Myslím, že vražda Jána a Martiny je pre nás posledným varovaním, že sa musíme o politiku zaujímať, inak to nezmeníme. Teraz ide len o formu, buď priamou kandidatúrou, alebo nepriamo tým, že budeme zaväzovať politikov zákonmi a morálnymi hodnotami.
V slovenskej spoločnosti je stav, ktorý tu dávno nebol. Masy ľudí žiadajú zmenu. Myslíte si, že to vydrží?
To je možno aj jedna z úloh iniciatív typu Za slušné Slovensko. Je to veľmi silná téma, naozaj chceme, aby ich smrť nebola zbytočná. Pokiaľ to tak má byť, musíme tú tému stále oživovať a ľuďom pripomínať a musíme sa posúvať ďalej. Ak tú zmenu nedosiahneme, budeme tu mať stále tie isté problémy dokola.
