Recyklácia v slovenských domácnostiach prešla za posledných desať rokov rozsiahlou kultúrnou premenou. Ešte nedávno sa považovala za niečo zahraničné, na čom participovali iba ,,ultra ekologické” domácnosti. Vnímanie recyklácie v spoločnosti sa však zmenilo, povedomie o klimatickej zmene tiež a dnes je proces opätovného využívania materiálov, obalov či oblečenia relatívne bežnou praxou.
Pojmy recyklácia a separovanie odpadu sa v našich končinách často chybne zamieňajú. Ľudia o sebe zvyknú hovoriť, že práve recyklovaním sa usilujú pomáhať planéte. Pokiaľ však nepracujú pre spoločnosť zaoberajúcu sa odvozom a spracovaním odpadu, ako sú napríklad plasty, sklo či papier, tento pojem používajú nesprávne. Recyklácia je totiž proces opätovného využitia materiálov, ktoré sa zozbierajú pri separácii. Bežné domácnosti odpad separujú, teda triedia. Každý materiál má iný spôsob a postup recyklácie.
Recyklovať však môžeme aj doma. Kompostovanie je pre väčšinu domácnosti skvelým prostriedkom recyklácie odpadu priamo na mieste jeho vzniku. Iným príkladom recyklácie, ktorú je možné praktizovať aj v domácnostiach, je opätovné použitie rôznych materiálov aj na iné, ako na ich primárne účely.
Správna separácia
Odpad na Slovensku sa väčšinou delí do piatich odpadkových nádob. Každá z týchto nádob má svoju farbu a príslušné označenie. Papieru prislúcha modrý kontajner. Sem patria staré noviny a časopisy, papierové obaly, kartón, výkresy a podobne. Papier nemôže byť znečistený, napríklad zvyškami jedla alebo farbou. Do takéhoto kontajnera by sa nemal vhadzovať ani kopírovací či voskovaný papier.
Sklo je potrebné vyhodiť do zeleného kontajnera. Treba si však dať pozor na ťažko znečistené sklenené obaly od jedla či farby. Tiež sem nepatrí keramika.
Plasty, ale aj plechovky, zmiešané obaly, ,,tetrapaky” alebo viečka zo zaváraninových pohárov sa vkladajú do kontajnerov označených žltou farbou. Všetky tieto materiály sa na Slovensku zbierajú spolu s plastmi. Okrem spomenutých troch existuje aj štvrtý, červený kontajner, ktorý je určený na kovy. Ak teda máte po ruke práve tento, vhoďte kovové predmety radšej sem, no ak nie, žltý na obyčajný plast a plech poslúži tiež. Aj pri plastoch je potrebné dať si pozor na znečistenie, hlavne chemického pôvodu, akým sú farby alebo oleje. Do žltých kontajnerov nepatria materiály ako guma či celofán.
K už spomenutým farebným kontajnerom pribudol minulý rok aj hnedý. Ten slúži na separáciu a zber biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý na skládkach a v spaľovniach nemá čo robiť.
Okrem týchto piatich poznáme ešte jeden, klasický domáci či tzv. sídliskový kontajner na zmesový komunálny odpad. Je určený na všetko, čo nevieme vyseparovať a následne recyklovať. Aj tieto kontajnery majú svoje pravidlá. Neslúžia na vyhadzovanie elektroniky a pozor si dajte aj na nebezpečný či stavebný odpad. Toto všetko je potrebné odviezť do lokálneho zberného dvora.
Plasty v oceánoch a moriach
Medzinárodná únia pre konzerváciu prírody (IUCN) uvádza, že ročne v oceánoch skončí minimálne osem miliónov ton plastov. Plasty tvoria asi osemdesiat percent znečistenia morí a oceánov. IUCN tiež vymenúva problémy, ktoré z toho plynú. Najčastejšie diskutovaným problémom je priamy negatívny vplyv odpadu na morské živočíchy. Tie sa často zachytávajú v odpade, následkom čoho trpia, deformujú sa a umierajú.
Živočíchy tieto plasty aj konzumujú, čo neškodí len im. Ryby a iné morské tvory, ktoré ako ľudstvo lovíme, obsahujú plasty samé v sebe. Tie sa následnou konzumáciou rýb človekom dostávajú aj do ľudského organizmu. Mikroplasty, malé, často voľným okom neviditeľné častice plastov, spôsobujú zdravotné a iné vývojové problémy. Plasty v mori a na plážach majú aj ekonomické dôsledky, napríklad v podobe zníženia turistického ruchu či zvýšenia finančných nákladov potrebných na vyčistenie týchto oblastí.
S problémom znečistenia sa pokúšajú bojovať aj neziskové organizácie ako The Ocean Cleanup. Táto spoločnosť sa zaoberá vývojom ,,plávajúcich robotov” určených na zber odpadov pri ich zdrojoch – v riekach. Ďalšia organizácia Ocean Conservancy sa zaoberá zberom odpadu na pobrežiach a v oceánoch.
Ako je na tom s recykláciou Slovensko?
Štatistická agentúra Európskej komisie Eurostat analyzovala dáta o recyklácii v krajinách Európskej únie za rok 2019. Z dát vyplýva, že Slovensko je v recyklácii plastov, teda materiálu, ktorý sa s recykláciou a separáciou odpadov spája najviac, nad priemerom Európskej únie. Priemerne sa v EÚ zrecykluje 41 percent plastových obalov. Na Slovensku to je až 53 percent. Spomedzi pozorovaných krajín sa tak Slovensko umiestnilo na šiestom mieste, ďaleko pred ekonomicky vyspelejšími krajinami ako sú Írsko (28 percent), Rakúsko (31 percent) či Nemecko (43 percent).
Situácia však nie je taká dobrá, ako by sa na základe týchto údajov mohlo zdať. Denník N priniesol v auguste 2021 investigatívny článok týkajúci sa odvozu a spracovania odpadu v Pezinku. Reportéri zistili, že zberové vozy spoločnosti Marius Pedersen odvážajú separovaný odpad do miestneho závodz firmy Ecorec vyrábajúcej tuhé alternatívne palivá. Tam sa mali plasty namiesto recyklácie spaľovať. Prípad v súčasnosti prešetruje Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Po Slovensku snáď už od zavedenia recyklácie kolujú fámy, neoverené informácie a hoaxy, ktoré hovoria o takýchto praktikách pri nakladaní s recyklovateľným odpadom. Smutné ale je, že v konkrétnych situáciách na konkrétnych miestach sa niektoré z nich ukazujú ako pravdivé. Spomenuté praktiky predstavujú problém, ktorý v konečnom dôsledku môže spôsobiť pokles separácie odpadov. Možno sa pýtate, ako to spolu súvisí. Jednoducho. Ak by boli ľudia presvedčení, že nimi vyseparovaný odpad skončí v spaľovni rovnako ako ten zmiešaný, nevyseparovaný, prirodzene separovať prestanú. Ostáva len dúfať, že tých pravdivých konkrétnych prípadov bude čoraz menej a množstvo vyseparovaného a zrecyklovaného odpadu bude každým rokom stúpať.
Titulná fotografia: unsplash.com
