Zbieranie kreditov je pre mnohých študentov komplikovanou súčasťou štúdia. Európske krajiny sa tak rozhodli zaviesť všeobecne uznávaný kreditový systém, ktorý má študentom prinášať mnohé výhody, no mnohí vysokoškoláci sa na daný spôsob hodnotenia pozerajú kriticky.
Podľa oficiálneho webového sídla Európskej komisie, Európsky systém na prenos a zhromažďovanie kreditov (ECTS) bol vytvorený v roku 1989 ako hlavný nástroj bolonského procesu, ktorého cieľom je vytvoriť celistvosť vzdelávacieho systému v rámci Európy.
Hlavným zámerom bolo uľahčiť štúdium tým, ktorí sa rozhodnú stráviť časť svojho študentského života v zahraničí. Kredity, ktoré získajú na hostiteľskej univerzite, sa im zapíšu k hodnoteniu na ich alma mater a zabezpečia tak bezproblémové získanie akademického titulu.
Nebojte sa vycestovať, kredity sa spätne zarátajú
ECTS prináša študentom mnohé výhody. Najväčšia z nich je práve spomínaná mobilita, ktorá sa vzťahuje na európske krajiny, vrátane tých, ktoré nie sú členmi EÚ. Študentom sa tak otvára možnosť vycestovať za štúdiom aj do zahraničia bez toho, aby dodatočne opakovali celý semester. Takéto šance sa dajú využiť práve cez vzdelávací program Erasmus+.
Samozrejme, je nemožné, aby sa študentom preniesli všetky kredity. Študijné programy sa medzi inštitúciami líšia. Dôraz sa kladie skôr na flexibilitu a podobnosť, než na úplnú ekvivalentnosť. Univerzita by tak mala študentovi pri transfere kreditov zabezpečiť otvorený prístup. Zároveň je však výber predmetov na cudzej univerzite v réžii študenta, ktorý zodpovedá za výber svojho pobytu v najvhodnejšom študijnom období.
Foto: unsplash.com
Priveľa práce prináša primalú odmenu
Vopred rozvrhnuté kredity majú taktiež vytvárať adekvátnu pracovnú záťaž počas jedného akademického roka. Príkladom je bežných 180 kreditov pre bakalárske štúdium. Pracovná záťaž je však individuálna, a tak je tento počet univerzitám len odporúčaný, nie predpísaný. Takýto prístup by mal zároveň prinášať väčšiu autonómiu v tvorbe rozvrhu.
Žiaľ, ECTS nie je zďaleka dokonalý, čo sa na slovenských univerzitách prejavuje práve v podobe nesúmerne prerozdelenej hodnoty k daným predmetom. Viaceré povinne voliteľné predmety (B) sú hodnotené vyšším počtom kreditov, než tie povinné (A), čo u vysokoškolákov vyvoláva pocit frustrácie a nespokojnosti.
Čítajte aj: Systém AiS2 dostal nový vzhľad, problémy však pretrvávajú. Ako ich riešiť?
„Určite by som prehodnotila, či tie kredity naozaj zodpovedajú nárokom na študenta. Každý semester sa stretávam s predmetmi, ktoré sú povinné, no získam za ne len dva kredity. Za takýto predmet vynaložím neskutočne veľa úsilia, za semester mám prečítať päťdesiat kníh povinnej literatúry z daného literárneho obdobia, do toho mám robiť interpretáciu literárneho textu. Ak je v nej chyba, je mi niekoľkokrát vrátená. Zároveň sa pripravujem na skúšku, kde je nespočetné množstvo poznámok, ktoré si za ten krátky čas len málokto zapamätá. Výsledkom sú dva kredity. A je jedno, či som dostala E alebo A, výsledný kredit je rovnocenný,“ opisuje svoje skúsenosti anonymná študentka II. stupňa štúdia Pedagogickej fakulty.
Foto: unsplash.com
Neexistujúca individualita a slobodný výber
Ďalšou závažnou chybou je nedostatočný výber predmetov, čo je výsledok súčasného stavu školstva. Študijný plán je nastavený natesno a nie je možný voľný výber B a C predmetov podľa vlastného záujmu. Vysokoškoláci sú tak nútení absolvovať predmety, ktoré k ich zameraniu mnohokrát nepatria a nenapĺňajú ich študentské a kariérne ambície.
Individuálna tvorba rozvrhov je tak úplne zbytočná a nevyužitá, keďže je v závere potrebné absolvovať všetky ponúkané predmety len preto, aby bol na konci štúdia počet kreditov splnený. Nadšená z toho nie je ani druháčka Kristína z Filozofickej fakulty: „Najviac mi prekáža to, že si neustále musím dávať pozor na počet kreditov, aby som splnila požadovaný počet za B a C predmety.“
Ak nikto nič nepovie, nikto nič nevie
„Mne nepovedal nikto nič, musela som sa všetko dozvedieť sama. Pýtala som sa len mojich spolužiakov, či nevedia, ako to tu funguje,“ odpovedala študentka prvého ročníka Fakulty stredoeurópskych štúdií ohľadom jej vedomostí o kreditovom systéme pred začiatkom semestra.
Nedostačujúce poradenstvo pre prichádzajúcich prvákov je značným problémom. Študijné oddelenie síce túto možnosť ponúka, dokonca je za týmto účelom vytvorené, avšak počas hektického septembra sú kancelárie a mailové schránky preplnené, a tak sa mnohí študenti nedokážu dostať k potrebným informáciám včas.
Foto: unsplash.com
Naopak, Klaudia je študentkou už piaty rok, pričom dokáže porovnať svoje skúsenosti aj s inými inštitúciami: „Na UK v Bratislave, kde som študovala prvé tri roky, sme mali tiež kreditový systém a princíp nám bol vysvetlený už pri zápise. Povedali nám, že by sme mali mať na konci štúdia istý počet kreditov, aby nás pustili na obhajobu bakalárskej práce a podobne. Na UKF sme žiadne inštrukcie nedostali (nie iba o kreditoch) a tento rok, ako sa menil študijný plán, sme nedostali info ani o tom, ktorým plánom sa máme riadiť, a teda sme nevedeli, koľko kreditov vlastne máme na konci štúdia mať.“
Brožúrky a informačné maily plné detailných informácií by študentom poslúžili na rýchlejšie aklimatizovanie sa v novom akademickom prostredí. Zároveň by to šetrilo čas nielen im, ale aj univerzitným pracovníkom. Poradenstvo by sa dalo preniesť aj do online sféry, a to v podobe online chatu na hlavnej webovej stránke univerzít. Začiatok semestra by sa tak mohol niesť v plynulejšom tempe a bez zbytočných komplikácií, omylov a trápnych momentov. „Chvíľu sme v tom mali chaos,“ dodáva Klaudia, ktorá je jasným príkladom, že sa dá s komplikáciami stretnúť aj po dlhých rokoch štúdia.
