Prezentácia archeologických pamiatok v teréne je dôležitou súčasťou skúmania ľudskej minulosti. Študenti archeológie mali možnosť pozrieť si, ako prebieha prezentácia hnuteľných aj nehnuteľných pamiatok v bývalom vojenskom tábore.
Dôležitou súčasťou práce archeológa je aj praktická časť a spoznávanie už známych a preskúmaných pamiatok. Exkurzia do rímskeho tábora bola preto jedinečnou možnosťou, aby si študenti archeológie obohatili svoje znalosti o rímskej dobe a o tom, ako vyzerala na území dnešného Slovenska. Ako prebiehala a čo všetko sa mohli študenti dozvedieť?
Účasť na exkurzii
Piateho októbra mali študenti Katedry archeológie možnosť zúčastniť sa na exkurzii do antickej Gerulaty – rímskeho tábora v Rusovciach, mestskej časti Bratislavy –, ktorá bola nedávno zapísaná aj do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Počas exkurzie mali jedinečnú príležitosť spoznať aj svojich budúcich kolegov, keďže sa exkurzie zúčastnili školy zo všetkých troch katedier archeológie na Slovensku, teda aj z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.
Po možnosti zúčastniť sa na exkurzii nesiahli však len študenti archeológie, ale pridať sa mohli aj študenti odboru pamiatková starostlivosť a kultúrne dedičstvo a študenti muzeológie. Pedagogickým sprievodom nitrianskej katedry bola Mária Hajnalová.
Študenti si mohli vypočuť špeciálny výklad o niekdajšom rímskom tábore priamo od špecialistov na rímsko-provinciálnu a germánsku archeológiu, ale tam exkurzia nekončila. Následne si študenti pozreli Archeologické múzeum SNM, kde si mohli rozšíriť svoje znalosti o dobe halštatskej, dobe rímskej a prezreli si aj novootvorenú výstavu Od Nílu k Dunaju – Pamiatky ríše faraónov v Bratislave, ktorá rozšírila ich obzory v oblasti egyptológie.
Foto: ON/Lucia Kotianová
Hranice Rímskej ríše na Slovensku
Rímska ríša kedysi zaberala veľkú časť dnešnej Európy. Svoje hranice si dokázali obrániť, vzhľadom na veľkosť ríše, prekvapivo efektívne. Často boli umelo vybudované, no Rimania sa z veľkej časti spoliehali aj na prírodu. Preto sa mnoho hraničných vojenských táborov tiahlo pozdĺž prirodzených hraníc, akou bola aj rieka Dunaj.
Väčšina dnešného Slovenska patrila na stranu Barbarika, kde žili, medzi inými, aj germánske kmene. Len malý cíp juhozápadného Slovenska patril kedysi priamo pod správu Rímskej ríše a práve v tejto oblasti postavili rímsky tábor – Gerulatu.
Tábor mal viacero fáz výstavby, tvoriacich približne 400-ročnú históriu miestneho obyvateľstva Rímskej ríše. V prvopočiatkoch šlo o drevozemný tábor, ktorý bol časom prestavaný na kamenný. Tento kamenný kastel bol rozsiahlejší ako pôvodný tábor. V treťom až štvrtom storočí si prešiel mnohými prestavbami, počas ktorých bola jeho rozloha zmenšená. Štvrtá fáza prestavby tábora je reprezentovaná stavbou pevnosti v severnom okraji tábora.
Okrem nehnuteľných pamiatok v podobe niekdajších múrov, stĺpov a studne, Gerulata prezentuje aj hnuteľné pamiatky, akými boli predmety každodennej potreby, ale napríklad aj kamenné náhrobné stély, na ktorých mohli študenti spoznať mytologické vyobrazenia, medzi inými aj Daidala a Ikara.
Foto: muzeumbratislava.sk
Záživná a užitočná exkurzia
Exkurzia nebola len dobrou zámienkou na to, aby študenti vypadli z lavíc a trocha si pretiahli nohy, ale zároveň slúžila ako užitočná pomôcka pre ich budúcu prácu. Mohli priamo v teréne vidieť, ako vyzeral rímsky tábor, aké predmety po sebe zanechali vojaci, ale aj bežní obyvatelia Rímskej ríše. Samotná reprezentácia jednotlivých stavebných fáz tábora poukázala na to, ako sa menil prístup Rimanov, v ktorom období boli ešte v prevahe a kedy začala ich expanzná politika upadať.
Nie všetky odpovede tábora sú odhalené. Stále v sebe schováva pár otáznikov, ktoré budú postupne odkrývať budúce generácie, možno aj súčasní študenti.
Zdroje informácií aj z: (1) Katedra archeológie FF UKF v Nitre | Facebook a Antická Gerulata | Múzeum mesta Bratislavy (muzeumbratislava.sk)
Titulná fotografia: Eliška Vaneková
