Nový návrh riešenia pomerov LGBT+ ľudí je podľa queer organizácií nedostatočný

Diskusia o zrovnoprávnení LGBT+ párov nabrala minulý týždeň nové rozmery. Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas predstavil návrh zákonov. Chce nimi riešiť otázky majetkových a právnych vzťahov.

Premiér Eduard Heger zadal Viliamovi Karasovi na vypracovanie Návrh zákonov len niekoľko dní po teroristickom útoku na Zámockej v Bratislave, kde terorista z nenávisti zabil dvoch ľudí patriacich do LGBTI+ komunity. Parlament vtedy odmietol kompromisný návrh zákona o partnerskom spolužití od liberálnejších poslancov.

Ak by nový návrh prešiel, dvojica ľudí by pred notárom mohla podpísať takzvané fiduciárne vyhlásenie. Na základe neho by sa vzťah dvoch ľudí upravil tak, že by sa z jedného stal „dôverník“. Ten by mohol napríklad disponovať možnosťou nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie. V prípade smrti by sa „dôverník“ mohol stať poručníkom spoločne vychovávaným deťom alebo spravovať dedičstvo. Posledný bod však nezakladá samotné dedenie, ako to je v prípade manželstiev. Dôverníkom môžu byť z dvojice obaja alebo iba jeden. Automatická vzájomnosť tu tak nefunguje.

Čítajte aj: Aby duše rozkvitli: Kedy sme prestali byť ľuďmi?

Karas návrh prezentuje ako pomoc blízkym ľuďom. Nejde pri tom o úpravu vzťahov párov ľudí s rovnakým pohlavím. „Návrh je možno len malým krokom, ale je veľkým krokom pre celú spoločnosť,“ povedal Karas. Očakáva, že na vláde aj v parlamente nájde širokú podporu.

O výsmechu a podpore

K návrhu zákonov sa okamžite vyjadrili aj LGBT+ neziskové organizácie a združenia. Iniciatíva Inakosť žiadala po teroristickom útoku a odmietnutí predošlého návrhu zákona dve veci. Chceli, aby štát uznal, existenciu partnerského vzťahu LGBT+ ľudí a overil ho vzájomným vyhlásením. Požadovali tiež, aby štát definoval vzájomné práva a povinnosti účastníkov takýchto vzťahov.

„Prvá podmienka nie je splnená, lebo návrh obsahuje len jednostranné vyhlásenie druhej osoby za dôverníka. To je úplne iný inštitút pre úplne iné formy vzťahov,“ reagovala vo štvrtok Iniciatíva Inakosť na sociálnej sieti. Podľa nich ministerstvo spravodlivosti nesplnilo ani druhú podmienku. „Tento vzťah dôverníctva (ktorý ani nie je vzájomný) nemá vo svojom obsahu definovaný súbor práv a povinností typicky potrebný pre partnerské vzťahy. A to zrejme aj preto, lebo takýmto vzťahom druhovo jednoducho nie je.“

Minúta ticha na UKF za obete teroristického útoku pred Teplárňou.
Foto: ON/Lucia Majanová.

Projekt Dúhy, zaoberajúci sa queer problematikou, návrhy kritizoval tiež. „Človek by aj povedal, že je lepšie niečo ako nič, ale problémom toho návrhu je aj to, že benefit pre queer páry z toho vyplýva ako nejaká vedľajšia vec,“ povedal zástupca projektu Ondrej Vrábel. Legislatívna zmena rieši podľa neho iba minimum životných situácií. Vrábel si tiež myslí, že v takejto podobe majú, vzhľadom na zloženie parlamentu, šancu prejsť. „V kontexte udalostí z Teplárne by sa malo Slovensko nad tým trošku viac zamyslieť a pristúpiť k tomu zodpovednejšie, než len tak na oko urobíme niečo, ale aby to nevyzeralo ako nejaké zrovnoprávnenie,“ pokračoval. Dúhy sa po terorizme v Teplárni pridali v požiadavkám zo strany Iniciatívy Inakosť. „Sú to veci, ktoré sú v zahraničí dlho vyriešené a nedošlo tam k nejakému rozpadu tradičnej rodiny a podobným nezmyselným fámam, ktoré sa snažia šíriť homofóbni, transfóbni a bifóbni ľudia,“ doplnil Vrábel.

Aktivistka a podpredsedníčka strany Progresívne Slovensko napísala, že návrh je jednoducho nedostatočný a politici nič nepochopili. „Nielenže váš návrh nepokrýva celý zoznam chýbajúcich práv a povinností, on dokonca pokračuje v trende ponižovania a prehliadania našej menšiny,“ napísala s tým, že štát chce queer ľudí „explicitne potvrdiť za občanov druhej kategórie.“

Podporu návrhu naopak vyjadril Igor Matovič a aj Boris Kollár s Petrom Pellegrinim. „To, čo priniesol pán Karas, sa mi javí ako veľmi rozumný návrh,“ povedal predseda Hlasu Pellegrini. Predseda parlamentu Kollár za návrh zahlasuje. „Treba urobiť pozitívny krok smerom k tejto komunite,“ povedal.

Návrhy zákonov teraz mieria do medzirezortného pripomienkového konania. To bude trvať minimálne niekoľko týždňov. Je teda otázne kedy a či vôbec sa dostanú do parlamentu.

Titulná fotografia: YTB/Denník N.

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.