Ako spoločnosť sme dospeli do bodu, z ktorého je už veľmi ťažké vycúvať. Prestali sme byť ľuďmi.
Kedy sa to stalo? Kedy sme prestali byť ľuďmi? Nemyslím si, že nimi ešte sme. Príliš dlho sme ako spoločnosť zatvárali oči pred nenávisťou. Voči menšinám. Voči ľuďom, ktorí nespĺňali nejaké hlúpe ideály. Tento rok vyhasli dva mladé životy, pretože sa išli baviť do podniku, v ktorom sa ich komunita až do jednej októbrovej noci cítila bezpečne. Nikomu neubližovali, iba žili svoje životy.
Rútime sa do záhuby
Ako spoločnosť sa rútime do záhuby už dlhší čas, ale po posledných mesiacoch mám pocit, že sme do tej záhuby už prišli. Pred rokmi zavraždili novinára, pretože si robil svoju prácu, a dnes, o takmer päť rokov neskôr, sa stala vražda z nenávisti. Dlho sme sa len tak nečinne prizerali na to, kam smerujeme. Zmenilo sa po tejto noci niečo?
Vymeňme netoleranciu za toleranciu
Potrebujeme svet, v ktorom bude prevládať tolerancia, no namiesto toho máme miesto, kde všetci žijeme v strachu. Pretože všetci disponujeme niečím, čo môže jednoduchších jedincov naštvať – niekto je homosexuál, iný zase príliš chudý, dievčatá, ktoré nosia výrazné líčenie musia často čeliť rôznym pohľadom či rečiam. Každý jeden z nás by sa mal zamyslieť nad svojimi činmi. Zvážme každé jedno slovo, ktoré vypustíme z úst, pretože aj slová vedia zabíjať.
Celú našu (už aj tak dosť polarizovanú) spoločnosť ešte zhoršujú sociálne siete. Sú príliš málo kontrolované a výsledkom sú potom podobné činy, akým sme boli svedkami. Ak nejaký pomýlený človek napíše nenávistný komentár, nič mu nebráni, aby ho aj zrealizoval a išiel vraždiť. Prečo je to tak? Prečo sme sa dostali až sem? Ľudia z LGBT+ komunity nie sú iní, ako to často zvykneme hovoriť. Naozaj nie sú. Sú presne takí ako všetci ostatní. Každý má právo na to, aby sa rozhodol, s kým chce žiť, kým chce byť a čo chce robiť vo svojom živote. Veľa predstaviteľov nášho štátu sa dnes vyjadruje k týmto udalostiam, ale nikto nehovorí, čo máme robiť, aby sa podobné udalosti neopakovali. Ja navrhujem, aby sme každý začali od seba. Nebojme sa pomôcť slabším a buďme príkladom mladším spolužiakom či kamarátom. Rozvíjajme v spoločnosti toleranciu, pretože bez nej sme úplne stratení. Odvráťme túto katastrofu, do ktorej sa rútime, a buďme k sebe tolerantní.
Buďme k sebe dobrí.
Titulná fotografia: Getty images.
