Dym z tvojej cigarety pristál v mojich pľúcach,
všetko sa ako domček z karát rúca.
Fúkaš dym a ja ho dýcham,
oblieva ťa pýcha.
Na poličke, úplne vzadu.
Áno, tam, presne tam, vidím tú skazu.
Fľaša vodky, ale neberieš úplatky,
to by bola predsa whiskey, nie?
Dym z tvojej cigarety pristál v mojich vlasoch,
snáď sa nestratíš, zamotaný v časoch,
tak dávnych, tak minulých,
zabudneš aj na to, že cigy sa ti minuli.
Dym z tvojej cigarety pristál mi v očiach,
štípe tam a páli.
Na koho myslíš v tých prebdených nociach,
som to ja či ona?
Abrakadabra.
Nikdy ti nebola dosť dobrá,
ale žiadna nie je, že?
Lebo tú, ktorú si miloval najviac, stratil si už dávno.
A zostalo v tebe to mučivé prázdno.
Prečo si to nepovedal? Prečo si jej nepovedal, ako veľmi ju ľúbiš, že je žena tvojich snov?
Viem, viem, ty si nemohol.
Zadymíš tu celú miestnosť,
pozeráš na mňa, priveľmi skleslo.
Berieš dva poháre, pýtaš sa ma, či si dám a či to nepoviem babám.
Vravím, že nie a nie,
ale ty už nalievaš, a tak s tebou prvýkrát pijem.
11:27
Čo ťa tak trápi, že to zapíjaš?
Hovoríš, že myšlienka na ňu ťa zabíja.
A že ona o nej vedela, ale riskla to.
Myslela si, že ťa dokáže prerobiť, ale pokazila to.
Ja ťa nechcem prerobiť, chcem ťa len ľúbiť.
Hovoríš, že mám od teba utekať, kým mi rozum slúži.
Si smiešny, zavolaj jej.
Podávam ti telefón a ty meníš farby ako chameleón…
Hovoríš, že si ju stratil navždy, že spomínaš si na to,
ako ste spolu tancovali v daždi.
Po líci mi tečie prvá slza, zbadáš ju,
pohľadom neuhýnaš.
Pýtaš sa, čo na tebe tak veľmi milujem,
odpovedám protiotázkou.
Čo na tebe milovala ona?
Možno je to zhoda.
Zhoda náhod, že nie som ako tá, ktorú si miloval.
Liečim tvoju dušu lepšie ako nikotín,
heroín do žily, myšlienky ožili.
Veď ty sám vieš, že si ako droga. Nenechaj ma umrieť, aj keď už viem, že sme sa mýlili…
Titulná fotografia: pexels.com
