Príchod Fede Alvareza, hororovej superstar poslednej dekády, do Alien univerza bol prísľubom návratu série ku koreňom, teda ku komornej, hutnej atmosfére na úkor megalomanského spoznávania nových svetov a odkrývania mytológie. Toho sme sa prejedli v posledných dvoch Scottových prírastkoch. Dostali fanúšikovia konečne taký film, po akom dlhé roky túžili?
Alvarez na seba upútal pozornosť v roku 2013, keď v kinách šokoval extrémne brutálnym (dnes už skôr štandardne brutálnym) remakom “Lesného ducha”. O tri roky neskôrreverzným “home-invasion” hororom Don’t Breathe (2016) ukázal, že k budovaniu hrôzy nepotrebuje hektolitre krvi, ale že si vystačí aj s uzavretým priestorom, desivým záporákom a partiou dobre zahraných postáv, ktoré sa snažia zachrániť si krk. A vskutku rovnaké ingrediencie využil pred 45 rokmi Ridley Scott, keď vytvoril jeden z najlepších sci-fi hororov všetkých čias. Na základe tohto vyzeralo angažovanie Alvareza ako geniálny ťah.
Stávka na istotu
Votrelec: Romulus totiž pracuje s veľmi podobnou “slasherovou” premisou ako jeho legendárny predchodca. Partia nič netušiacich postáv sa ocitá v bezútešnej situácii. S vidinou zabezpečenia si lepšieho života prichádzajú na opustenú vesmírnu loď, na ktorej sa okrem nich nachádza aj neznámy organizmus. Netrvá to dlho a naši hrdinovia si uvedomujú, že čierny pasažier na palube má len jediný cieľ: všetkých zabiť.
Fede Alvarez je aj spoluautorom scenára. Napísal ho so svojím tradičným spolupracovníkom Rodom Sayaguesom. Ak ich výtvoru možno niečo vytknúť, tak sú to dve veci: prílišná “opatrnosť” (vyhýbanie sa rizikám) a otravný fanservis. Prvým rušivým prvkom pre niekoho môže byť práve to, že Alvarez a Sayagues všetko vsádzajú na nostalgiu a takmer vôbec neopúšťajú “komfort zónu”. Film je zmesou toho najlepšieho zo Scottovho originálu a z Votrelcov (1986) Jamesa Camerona, a teda nemožno od neho očakávať veľké rozširovanie univerza. Votrelec: Romulus skutočne najviac poteší zarytých fanúšikov prvých dvoch filmov. Tí, ktorým sa páčilo, akým smerom sa tvorcovia snažili vydať v trojke a štvorke či dokonca v Prometheovi, budú skôr sklamaní z toho, že Alvarez hrá len na známe struny.
A zase tie cameo roličky
Za rozhodne viac nešťastný prvok považujem už spomínaný fanservis. Teda snahu za každú cenu nasýtiť fanúšikov originálu a čo najviac na nich požmurkávať a predhadzovať im prísady z prvých filmov. Marketingom utajovaný návrat starej známej postavy niekoho poteší, niekoho možno naštve, keďže z logických dôvodov je tvár herca vytvorená digitálne a nevyzerá veľmi presvedčivo (možno o kúsok horšie než posledný Indiana Jones). Avšak, keďže bez poriadneho camea sa dnes už nezaobídeme, tvorcom to môžeme odpustiť. Ťažšie je ale prižmúriť oči pred využívaním kultových replík, ktoré fanúšikovia poznajú naspamäť. Pri opätovnom prednesení azda najznámejšej repliky Ellen Ripleyovej mnohí zažijú to, čomu sa hovorí cringe.
Cailee Spaeny je veľmi sympatickou náhradou za Sigourney Weaverovú, no bezpochyby najlepší herecký výkon na plátne predvádza David Jonsson ako android Andy. Syntetici v tejto sérii mali zakaždým šťastie na hereckého predstaviteľa (Holm, Henriksen, Ryder, Fassbender), každý svoju rolu uchopil inak. Jonssonov android je charakteristický akousi “forrest-gumpovskou” naivitou, čo robí postavu očarujúcou. Keď však príde do tuhého, je schopný robiť ťažké rozhodnutia. Ústrednej dvojici je veľmi ľahké fandiť, zatiaľ čo ostatné postavy sú skôr len archetypálnou potravou pre mimozemského tvora.
Si to ty, Fede? Áno, si to ty!
Čím Alvarez trochu sklamal, je mizivá kreativita pri mordoch. Áno, zarytý hororový fanúšik zakaždým očakáva, že na plátne uvidí nejaký netradičný, nový, šokujúci, brutálny kill, no taký tentokrát nedorazil. Xenomorph sa obetí zbavuje už osvedčenými spôsobmi. Naopak, niekoho snáď poteší, že facehuggeri sú po prvýkrát od Cameronových Votrelcov desivými monštrami. Alvarez sa ich rozhodol snímať pre sériu netypickým spôsobom, ktorý vo mne evokoval ďalší tohtoročný hororový kúsok Infested. Už spomínanú slabú kreativitu pri scénach so Xenomorphom však režisér kompenzuje záverečnou desaťminútovkou. Krátko pred koncom divák totiž začne pochybovať, či film skutočne nakrútil autor krvavého EvilDead, no vtom Alvarez vyrukuje so scénou, ktorá je čistokrvným hororom. A pri ktorej sikonečne dovolil opustiť spomínanú “bezpečnú zónu”.
Ak milujete túto hororovú ságu, film si určite pozrite v kine. Tvorcovia s kultovým monštrom narábajú s láskou a odmenia každého, kto očakával sľúbenú zábavu po vzore jednotky a dvojky. Kto však dúfa v rozširovanie mýtu na štýl Covenanta či Promethea, by mal pristupovať k snímke opatrne. Komu je ale značka Votrelec ukradnutá a chce si užiť dve hodiny poctivého vesmírneho hororu s krvou a potvorami, užije si film zrejme najviac.
Titulná fotografia: cine-max.sk
