Autor: Juraj Pagáč
Neustále sa v našej krajine zvyšuje fenomén odlivu mozgu a mnoho mladých doktorov odchádza pracovať do zahraničia. Naše zdravotníctvo preto neustále stagnuje a kolabuje nedostatkom kvalitnej lekárskej starostlivosti.
Vstup Slovenska do Európskej Únie či schengenského priestoru prinieslo otvorenie hraníc a mobilitu obyvateľstva. V tomto bode fungujú štáty týchto aliancií na zjednodušenom spôsobe cezhraničného prechodu. Na jednej strane to uľahčuje cestovanie, ale zároveň to prináša otvorenie možnosti cestovania za prácou sezónnou alebo dlhodobou. Migrácia významne vplýva na vývoj spoločnosti. Tento fenomén spočíva v presúvaní obyvateľstva do krajín, ktoré sú v porovnaní s domácou krajinou relatívne bohatšie. Aj na Slovensko preniká multikultúrna spoločnosť a jednotlivé národy sa začínajú prelínať. Nie sú nevídané multikultúrne manželstvá, partnerstvá, nie je nám cudzie stretnúť osobu v práci inej národnosti či farby pleti. Pre mnohých je to vítaná a očakávaná spoločenská zmena.
Pozitíva a negatíva pracovnej migrácie
V dôsledku týchto pozitívnych zmien na pracovnom trhu vidíme migráciu v oboch smeroch, prísunom novej pracovnej sily zo zahraničia na Slovensko alebo odliv zo Slovenska smerom do iných európskych krajín. Pracovná migrácia má dva rôzne pohľady. V rámci nášho štátu môžeme vnímať pozitívne a negatívne zmeny – dopady na fungovanie štátu, ekonomiku či rast. V prvom rade môžeme spomenúť, že príliv vzdelaných ľudí do našej krajiny vnímame ako pozitívum. Väčšinou zastupujú pozície, ktoré sú v rámci vlastných zdrojov ťažko obsaditeľné. Novodobé možnosti a otvorenie hraníc prináša pre štát a obyvateľstvo vysoké negatívum. Tým je to, že vzdelaní mladí ľudia po ukončení štúdia odchádzajú pracovať do zahraničia.
Problematika odlivu vzdelaných ľudí do zahraničia má niekoľko zásadných premenných, ktoré vyúsťujú do celkového negatívneho obrazu. Zásadný problém našej spoločnosti s odlivom vzdelaných ľudí do zahraničia je fakt, že na Slovensku je vysokoškolské vzdelanie hradené štátom a verejné vysoké školy nie sú spoplatnené. Štát investuje financie a svoje zdroje do vzdelávania vlastného obyvateľstva. Preto očakáva, že následne nadobudnuté vedomosti mladý človek aplikuje v krajine.
Čo je dlhodobým problémom slovenského zdravotníctva?
Vysvetliť sa to dá na príklade zo zdravotníckeho sektora, kde je tento odliv markantný a ide o jeho dlhodobý problém. Mladý človek študuje za lekára na vysokej škole 6 rokov, následne si vykonáva špecializáciu. Počas tohto obdobia praxuje v slovenskom zdravotníctve. Tam vidí reálny obraz týkajúci sa preťaženia zdravotníkov, nevhodné pracovné prostredie, dlhé služby a nízke mzdy. V tomto bode mnoho mladých ľudí usúdi, že lepšie by bolo zúročiť svoje vedomosti v zahraničí, kde dostane oveľa lepšie pracovné a platové podmienky. Niekedy sú do týchto rozhodnutí mladí dotlačení politicko-spoločenskou situáciou v krajine a podmienkami, ktoré sú im na potenciálnych budúcich pracoviskách ponúkané.
Na tomto príbehu si môžeme rozobrať hneď niekoľko pohľadov. Môžeme spomenúť fakt, že mladý človek nadobudol vzdelanie na Slovensku a odchádza pracovať do zahraničia pre lepšie podmienky. Na jednej strane mu nie je čo zazlievať. Avšak, ak sa na to pozrieme zo strany krajiny a obyvateľstva, je tam niekoľko negatív. Spomenuli sme, že štát investuje do jeho vzdelávania a očakáva jeho pracovné uplatnenie na domácom trhu. Dlhodobo operuje s nízkym stavom pracovníkov v zdravotníckom sektore a nedostatočným personálnym pokrytím zdravotníckych služieb. To vyúsťuje do ďalších problémov ako preťaženie zamestnancov, chybovosť, korupcia v zdravotníctve a uplácanie za prednostné termíny. Taktiež dlhé čakacie lehoty, humánnosť a podráždenosť pracovníkov z dôvodu preťaženia a mnoho iných faktorov pôsobiacich na obyčajného obyvateľa, ktorý má zdravotný problém a chce ho riešiť.
Takýto človek vidí v spoločnosti vyjadrenia politickej špičky, ktorá môže atakovať odliv vzdelaných ľudí v sektore zdravotníctva. Spoločnosti ale nie sú objektívne vysvetlené kroky zapričiňujúce tento stav. Človek so zdravonýmmi problémami na vlastnej koži zažíva reálne stránky zdravotníctva v našej krajine. Preto môže byť jeho názor na otvorenie hraníc značne skreslený.
Položme si otázku, ak by táto osoba mala dieťa, ktoré vyštudovalo medicínu nechcela by pre neho len to najlepšie? Nechcela by aby bol dobre finančne ohodnotení, aby si ho za jeho prácu vážili a mal dôstojné pracovné podmienky? V budúcnosti ak navštívime slovenské zdravotné zariadenie, obrňme sa trpezlivosťou a pochopením pre tých, ktorí tu stále pracujú.
Titulná fotografia: unsplash.com
