Nadpis rovnako divný ako predmetný film. Práve táto zvláštna aura, sprevádzajúca marketing snímky, vám v hlave zostane zrejme najdlhšie. Longlegs je poctivým, zľahka mrazivým trilerom, ukážkou schopností ambiciózneho režiséra, no rozhodne nie je tým šokujúcim “zjavením”, ako sa nám snažili nahovoriť prvé ohlasy.
Ingrediencie na solídnu žánrovku
Režisér Oz Perkins (syn legendárneho Anthonyho Perkinsa) doposiaľ nemal veľkú šancu strhnúť na seba pozornosť mainstreamových hororových divákov. Jeho už takmer dekádu starý satanistický zárez The Blackcoat’s Daughter (2015) určite odporúčam fanúšikom “posadnutého” subžánra. Tempo filmu je síce veľmi pomalé, no zobrazovanie všadeprítomného zla ide jeho autorovi perfektne.
Longlegs aj vďaka angažovaniu Nicolasa Cagea bol prísľubom rozšírenia cieľovky. Ďalšou zárukou diváckeho rozruchu bolo odhalenie zápletky, teda prítomnosť elementu sériového vraha, ktorý je posledné roky aj vďaka Dahmerovi extrémne populárny. Pridajme záhadný guerilla marketing (téma na diplomovku?), plný neobvyklých výjavov a symbolov, a máme tu nábeh na kasový trhák. Longlegs je dobrým filmom, avšak predbehla ho vlastná povesť.
Všetci sú divní, všetko je divné
Najskôr pozitíva! Perkins je veľmi šikovným tvorcom a jeho magnum opus určite ešte len dorazí. Hutnú atmosféru tvoriť rozhodne vie. Dokáže vyvolávať napätie už len chytrým postavením kamery, pričom divák blúdi očami po celom plátne, aby bol pripravený, odkiaľ naňho niečo vybafne. Prítomnosť zlej entity je vďaka nemu citeľná a ak ste pozorní, občas viditeľná. Jeho snaha byť divný za každú cenu je občas trochu kontraproduktívna (z postáv sa zdá byť normálna možno jedna), prítomnosť čudesných výjavov v zúženom formáte (pripomínajúcich obsah videokazety z Kruhu) je síce efektná, no niekedy je len na efekt a prvoplánová (vyobrazenie klbka hadov ako symbolu zla). V kľúčových situáciách film ale vyvoláva príjemné mrazenie, a to je predovšetkým Perkinsova zásluha. A ešte jedného pána.
Nicolas Cage je v role šialeného uctievača Satana fantastický. Hoci zásluhou slušnej vrstvy mejkapu je na nerozpoznanie, jeho “drajv” ústrednému psychopatovi nechýba a scény s ním sú najviac zapamätateľné. Niektorí recenzenti jeho výkon považujú za príliš “kejdžovský”, a teda že sa príliš utrhol z reťaze, ja aj vzhľadom na charakter jeho postavy nesúhlasím. Určitými gestami a mimikou občas nechal spomenúť na svojho najslávnejšieho záporáka Castora Troya z akčnej klasiky Tvárou v tvár (1997). Škoda-preškoda, že je na plátne dohromady tak 5 minút. Jeho oponentka, Maika Monroe ako agentka FBI, svojským uchopením postavy síce zapadá do tohto divného filmu, no ako protagonistka nezískava sympatie diváka. Jej postava je príliš plytká, “nepriepustná”, a teda vám je pomerne ukradnutá.
Snaha šokovať sa občas nevypláca
Scenár režisérovi tak trochu podkopáva nohy, čo je bizarné, keďže je jeho autorom. Pôsobí to tak, akoby sa Perkinsovi vynorili v hlave obrazy jednotlivých desivých scén a následne si sadol za počítač a pokúsil sa ich pomocou už notoricky známych krimi-trilerových dejových liniek dať dohromady. Z jednotlivých scén tak vyčnievajú predovšetkým tie s vrahom, ktorých veľa nie je, a tie so silnejším hororovým nábojom. Detektívna linka je zabudnuteľná. Finálne rozuzlenie je miernym sklamaním, a to najmä z dôvodu, že v ňom absentuje kľúčový prvok filmu. Režisér nás totiž trochu ťahal za nos a tesne pred koncom vyťahuje z rukáva “eso”, ktoré však v žiadnom prípade nemá ten očakávaný dopad. V úplnom závere sa to snaží kompenzovať krvavou nekompromisnosťou, čo poteší, ale nestačí to na zbavenie pachuti z nevyužitého potenciálu.
Na Longlegs sa oplatí ísť do kina. Je krásne nasnímaný, dobre sa naň pozerá, dobre sa počúva (skvelý sound design), občas vás pritlačí k sedačke a minimálne jedenkrát sa vás pokúsi vyľakať. Nicolas Cage v ňom podáva znepokojujúci výkon a Oz Perkins demonštruje, že v hororovom žánri má čo povedať. Aj z toho dôvodu treba v zime zbystrieť. Vo februári by mal do kín doraziť jeho ďalší prírastok do žánra The Monkey, adaptácia poviedky Stephena Kinga, na ktorej spolupracoval s Jamesom Wanom (The Conjuring, Insidious).
Titulná fotografia: cine-max.sk
